Dotyk- kapitola šiesta
Ahh. Tak rád by som ho...
Prešlo už desať dní. Každú noc trávime v inom hotely či motely. Kane hovorí, že za sebou chce zahladiť všetky stopy, takže napredujeme veľmi pomaly. Bolo by to super, nebyť toho malého opovážlivého spratka- Drewa. Bože, ten je ale neznesiteľný! Čo som komu spravil? Stále do mňa ten sopliak zapára a ako by to nestačilo, keď sa všetci ráno stretneme jeho prvou poznámkou na moju adresu je: ,, Nezmenčil si sa tejto noci ešte viac?" Už mám toho akurát dosť. Okey. Ja viem, že som malý, tak fajn veľmi malý, dobre som nižší ako ten zasran! Nikdy som však nemal komplexy pre svoj vzhľad- teda nie tak veľmi, no tento tu mi to pripomína každú sekundu. Navyše je neustále nalepený na Kanea. V aute sedí na strane spolujazdca (,, Do predu pôjdem ja, ak by nás zastavili poliši mohli by sme mať problémy. Veď vieš, že tu dieťa môže sedieť od dvanástich a tvojim vzhľadom si až príliš blízko tejto vekovej hranici."), keď sa ideme spolu naraňajkovať, naobedovať, či navečeriať, tisne sa k nemu až do taniera- dokonca ho minule skoro začal kŕmiť, je pri ňom od rána do noci- dúfam, že v noci nie. Ahh. To mi môže byť ukradnuté! Veď medzi mnou a Kaneom nič nie je, či áno? NIE! Tie bozky neboli nič. Urobil to iba preto, aby mi dal Alex pokoj. Ale prečo ma bozkával tak...tak...
,, Dobré ráno, chlapček."
Zamračím sa na Kanea sediaceho za boxom malej kaviarni v blízkosti hotela, kde sme strávili noc. ,, Nie som žiaden CHLAPČEK!"
,, Niekto dnes nemá najlepšiu náladu."
,, Tú nemám už desať dní." Sadnem za box a porozhliadnem sa. Počujem ako sa Kane potichu, no nápadne rehoce.
,, Kde je Drew?"
,, Ešte nevstal."
Prekvapene zamrkám. Ten chalan bol hore vždy prvý. Niečo ho muselo poriadne vyčerpať, keď tu stále nie je. Pozriem na hodinky, ktoré ukazujú desať. Počkať! Ako to, že to Kane povedal tak naisto. Hádam...on a Drew...
,, Zatvor ústa, Jacob. Chceš aby ti tam vletela mucha?"
,, Vy ste spolu..."-zaseknem sa. Čo to robím? Ježiši, skoro som sa ho spýtal, či spolu spali.
,, Áno?"
,, Nič. Objednáme si?"
Premeria si ma a potom objedná. Jedli sme asi tri minúty, keď sa na celú miestnosť ozve Drewov hlas. ,, Kane? Tu si. Dobré ráno. Spalo sa ti príjemne?"
,, Iste, ďakujem."
Najprv na mňa namrzene pozrel chystajúc sa otvoriť ústa a predniesť jeho slávnostnú poznámku, no zastavil ho Kane.
,, Sadni si a rýchlo niečo zjedz. O chvíľu odchádzame."
Ten ho hneď poslúchol.
O pár minút sme sedeli v aute a viezli sa po diaľnici smerujúc ďalej na severozápad...
Po dlhšej ceste ako zvyčajne sme vystúpili pri motely U Morskej Panny. Už iba jeden deň a sme v Seattli. A ja sa konečne zbavím Drewa. Na recepcii nám odovzdali kľúče a každý sa pobral svojou cestou, teda mal by som podotknúť ja som sa pobral svojou cestou a Drew sa opäť prilepil na Kanea. Ako to, že Kane proti tomu nič nenamieta? Otvoril som dvere a vošiel dnu. Do večere zostáva ešte takých 50 minút, tak som sa vybral trocha prejsť. Asi po polhodine som nemal kam ísť. Zabočím za roh motela a doľahnú ku mne hlasy. Ach, tá moja zvedavosť. Raz na ňu určite doplatím. No aj napriek tejto pripomienke sa vyberiem za hlasmi. Všade je tma, len niekoľko miest je slabo osvetlených z blízkych pouličných lámp.
Drew. To je Drewov hlas. Rozbehnem sa s tou najhoršiou predtuchou, ktorá mi výrila v hlave. Zastavím, keď uvidím tú najhoršiu scénu, ktorá nabola mojou najhoršou predtuchou, no vedel som, že toto je oveľa...ako...prečo je...Drew v Kaneovom náručí. V očiach cítim zvláštne mokro. Nie. Neplačem. Nemôžem.
,, Jacob?" Kane na mňa šokovane hľadí.
,, Ja...prepáčte...ja..."- chcel som sa práve rozbehnúť preč, keď ku mne Kane zrazu postrčil Drewa.
,, Postráž ho."
Až vtedy som si uvedomil, že na zemi bezmocne leží muž s tvárou pritisnutou ku kolenám. ,, Čo sa tu deje?"
Nikto nič nepovedal, no Kane sa zohol a chytil toho neznámeho pod krk. ,, Nabudúce si dvakrát rozmysli, čo robíš!" Zahnal sa rukou, no tá už nedopadla na aj tak bezvládne vystreté telo muža. Otočil sa a mne sa naskytol pohľad na zúrive šelmie oči. Striaslo ma pri pomyslení, že tieto ruky by naozaj dokázali vraždiť. Nie, ony už vraždili. Pokrútim hlavou, aby som vyhnal strašný obraz, ktorý sa predo mnou objavil. Všetci sme zamierili do motela. Šiel som pozadu a díval sa na Kaneov chrbát. Zastali sme pri Drewovej izbe.
,, Si v poriadku?"
,, Áno, ďakujem. Nič mi nie je."
,, Poriadne sa zamkni."
,, Áno." Vstúpil k sebe a do ticha zaznel zvuk otáčania kľúču v zámke.
Kane sa pohol smerom, kde bola moja izba. Neodvážil som sa prerušiť to mlčanie.
,, Prepáč."
,, Čo?"- prekvapene vytreštím oči. Za čo sa mi ospravedlňuje?
,, Vystrašil som ťa. To som nikdy nechcel, prepáč."
,, Nie...teda...neviem, čo sa tam stalo, ale..."
Ocitli sme sa pred dverami a obaja zastali. ,, Ten bastard napadol Drewa, chcel ho...chcel urobiť to, čo tí sviniari tebe v Benátkach."
Spomenul som si na slizké ruky a pery na mojom tele. Chápem, takže ho Kane rovnako ako mňa zachránil. Prečo sa cítim tak mizerne? Prečo nebol Kane rovnako nahnevaný na tých Benátčanov ako na tohto tu? Prečo nevyzeral aj vtedy tak hrozivo? Odpoveď som poznal. Pretože mu na Drewovi záležalo.
Vyslovil som to veľmi ťažko, no podarilo sa: ,, Mal by si ísť za ním."
,, Prečo? Myslím, že je v poriadku."
,, Ale ty nie! Chceš byť s ním, tak prečo tu stojíš so mnou!" - vykríkol som skôr ako som si to stihol premyslieť.
,, Odkiaľ si prišiel na to, že chcem byť s ním?"
,, Nie som slepý. Ste stále spolu, a keď...nebol si taký naštvaný, keď napadli tí muži mňa!" Fajn. Kašlem na to, že ráno budem ľutovať všetko, čo som povedal.
,, Žiarliš?"
,, Samozrejme, že nie!"
,, Áno, žiarliš."- po tomto konštantovaní sa usmeje.
,, Choď dočerta, Kane!" Otvorím dvere a chystám sa vojsť, keď ma potiahne späť k sebe.
,, Tak to teda nie! Teraz určite nie. Dobre ma počúvaj, chlapček. Tam v Benátkach som myslel, že ich zabijem. Celou svojou bytosťou som túžil pripraviť o život tie svine a jediné, čo ma od toho delilo si bol ty. Nechcel som, aby si niekedy na vlastné oči uvidel, čoho som schopný. Nechcel som, aby si sa ma bál. Nechcel som, aby som sa ti hnusil. Keď si prišiel do tej tmavej uličky a uvidel ma pološialeného v tvojich očiach sa zrkadlil strach a ja som sa nenávidel. No bolo neskoro, aby som tomu zabránil, v hlave som mal obraz teba a tých mužov a chcel som zabíjať. Jacob, keby si tam neprišiel...prisahám, že by som ho zabil. Povedz, povedz mi...nenávidiš ma?"
Nedokázal som uvažovať nad presným zmyslom Kaneových slov, nedokázal som rozmýšľať, iba cítiť. Cítiť Kaneov dych na sebe, jeho telo tak blízko môjho, jeho napätý hlas.
,, Bojíš sa ma?"
,, Nie, nie...ja..."
Prisal svoje pery na moje. Najprv silne, bezcitne, nástojčivo. Potom sa jeho bozk zmenil na pomalé láskanie. Svetlá. Zapalili sa svetlá. Sme v mojej izbe. Pozriem na neho, no keď ma pobozká, znova mi všetko vyfučí z hlavy. Pritisne sa pevne na mňa a oprie ma o dvere. Jeho jazyk ma rozpaľuje a jeho ruky ma hladia. Rozopína mi košeľu. Hľadím na jeho šikovné prsty ako ma jej zbavili.
,, Kane..."
,, Tíško. Nechaj všetko na mňa."
Iba bezvládne zakloním hlavu, keď mi perami prechádza po krku a potom...ah...jazykom krúži okolo bradavky. Zastonám, keď mi ju vezme do úst a začne sať. Otvorím oči pri pocite mäkkosti postele a následne sa zrúti jeho tvrdé telo na mňa. Je nahý. Kedy to stihol? Jeho ruka na mojom najcitlivejšom mieste ma upozorní na fakt, že nie je jediný. Zaplaví ma vlna rozkoše. Nechcem, aby to robil a zároveň nechcem, aby prestal.
,, Už nemôžem dlhšie čakať."- zašepká prerývaným hlasom.
Nadvihne ma a vnikne. Zastonám. Bolí to, príšerne to bolí. No trvá to iba okamih. Ruky zatínam v päsť a krkvám nimi belostnú plachtu. Každý pohyb, ktorý vykoná ma prináša stále vyššie a vyššie, až nastane explózia. Do ticha sa ozve Kaneov chrapot a môj výkrik s jeho menom na perách.
Komentáře
Přehled komentářů
juuuuuujsuuuper fadsi dilek prosiiiim:-) ty opravdu umis cloveka zaujmout:-)
www.kagome-sora.blog.cz
(kated, 27. 12. 2009 8:47)