Silný cit 2/2
- -Inuyasha- - ,, Tak tu si, Inuyasha-sama." Zdvihnem hlavu k prichodiacej žene a posuniem sa, keď si začne sadať vedľa mňa na skalu. ,, Váš brat už čaká. Je čas ísť." V jej hlase počuť smútok a ja ešte nástojčivejšie túžim zostať na tomto pokojnom odľahlom miestečku. Posledných sedem dní som sa po dlhej dobe cítil opäť spokojne, príjemne- viac ako to- cítil som sa šťastne. Týždeň strávený u Rin mi vrátil chuť žiť a najmä som v hrudi znova objavil ten hrejivý pocit, ktorého príchod som už neočakával. A to vďaka nemu- Sesshoumarovi. Vďaka jeho horúcim pohľadom, jeho samotnej prítomnosti, jeho nežným dotykom a nociam, kedy ma pevne zvieral vo svojom náručí, no predsa sa o viac nepokúsil. Bojím sa. Mám strach, že toto všetko bol len klam, ilúzia, a keď odídem z tohto začarovaného prostredia, všetko bude preč. Keď budeme odtiaľto ďaleko, sami a budeme pátrať po mojom meči, usmeje sa na mňa? Pohladí ma? A ak áno, čo sa stane, keď nájdeme Tessaigu? Minulosť sa nedá len tak vymazať a ani jej túžby, ktoré so sebou nesie. Celý život sa môj brat pokúša pripraviť ma o ňu. Prečo by to malo byť teraz iné? Čo ak...to všetko je len jeho lesť, a potom čo získa meč, opustí ma? Rozum mi hovorí, že on by sa k tomu nikdy neznížil, ale aj tak sa nedokážem zbaviť toho strachu. Ja už nezvládnem stratiť ďalšiu milovanú osobu. Bláznovstvo. Ako som sa do neho mohol za pár dní zamilovať? Vlastne je odpoveď celkom jednoduchá. Tiahne sa za mnou ako neviditeľná hmla už od môjho detstva. Od okamihu, keď som ako chlapček uvidel nad sebou stáť nádherného, tajomného muža a o chvíľu na to začul mamin vystrašený hlas, ktorý sa zmenil na tichý plač po vyslovení vďaky práve jemu. Druhýkrát som ho stretol až po rokoch. Pamätám si ten pocit, čo mi opantal celé telo. Bola to taká platonická naivná láska k môjmu záhadnému nevlastnému bratovi. Prišiel však šok. Vôbec nebol taký, ako som si ho predstavoval. Díval sa na mňa nenávistne, pohŕdavo a to najdôležitejšie bolo, že ma chcel zabiť. A teraz je tým, kým som chcel, aby vždy bol. Môžem mu veriť? Som zmätený, ale iná cesta mi nezostáva. Musím po nej vykročiť a zistiť pravdu. Buď pri nej nájdem svoje šťastie alebo prídem o všetko. ,, Prosím, postaraj sa o Sesshoumaru-sama." Obrátim tvár k tmavovláske. ,, On moju ochranu nepotrebuje, je dosť silný..." ,, Tak som to nemyslela." Nechápavo pokrútim hlavou. ,, V srdci má jednu veľkú slabinu- teba. Viem, že úmyselne by si mu nikdy neublížil, ale nevedomky sa to stať môže. Nechcem, aby trpel. A nepozeraj na mňa ako na blázna. Na to, že obaja žijete pekne dlho sa správate dosť pochabo." Po tomto prehlásení sa rozosmeje. Keby ju teraz počul Sesshoumaru! Jej rečami by iste nebol príliš nadšený. Síce vôbec nerozumem o čom hovorí, no jej nákazlivý smiech dostane aj mňa. O niekoľko minút spolu kráčame späť k jej domčeku, avšak znova ponorený do vlastných myšlienok. - -Sesshoumaru- - Kde je tak dlho? Je preč od rána , od okamihu, keď sa prebudil v mojom náručí. Po niekoľko minútovom bozkávaní a maznaní, sa jednoducho vyparil. Neviem prečo potrebuje byť sám, no najlepšie, čo môžem urobiť je nechať mu nejaký priestor. Nemôžem na neho tlačiť, aj tak som v posledné dni zašiel priďaleko. Je to len pár týždňov, čo som ho stretol ne tej lúke a môj svet opäť začal dávať zmysel. Za tie dni som stihol viac vecí ako za celý svoj život. No nestačí mi to. Zamračím sa. Včera som mu predsa povedal, že odídeme nasledujúce ráno a už je dávno čas obeda. Asi by som ho mal ísť pohľadať. Otočím sa práve vo chvíli, keď vidím ako sa cez chodníček z lesa blížia dve postavy. Vydýchnem si a čakám, kým obaja nepodídu až ku mne. ,, Meškáš." Zabodnem svoj pohľad do veľkých jantárových očí môjho bračeka v snahe pokarhať ho, no ten predo mnou uhne. Nič. Dokonca ani len neodpapuľuje ako zyčajne. Čo s ním je? Z mojich myšlienok ma vytrhne Rin, jej manžel a skupinka ľudských mláďat. ,, Sesshoumaru-sama, dajte mi vedieť, keď bude všetko v poriadku. A príďte nás navštíviť čím skôr, aj ty Inuyasha-sama." Usmeje sa a následne obíjme najprv jeho a potom mňa. Prekvapí ma to. Takto sa ešte nikdy nezachovala, pretože som si vždy držal jasný odstup od takýchto emócii. Stúpi si na špičky a ja pocítim jej teplý dych pri uchu. ,, Dajte na ňho pozor a na seba tiež." S tým sa odtiahne a uchopí do náruče svoje najmladšie dieťa. ,, Ah, Lord Sesshoumaru, bol by som pokojnejší, keby..." ,, Ty zostaneš tu, Jaken." Jedinou chladnou vetou odbijem malého verného démona. Ešte to by mi tak chýbalo. Celú dobu čakám, kým stadiaľ odídeme a ja budem konečne sám s Inuyashom. Ale pravdupovediac sa toho okamihu trocha obávam. Zvládnem sa od neho držať dostatočne ďaleko? Budem mať dosť pevnú vôľu na bozkávanie ho, no odoprenie si toho najväčšieho pôžitku? Dokážem ho len tak držať v náruči a pri tom sa s ním nemilovať? Veď budeme úplne sami. Zaženiem predstavu, ktorá sa mi vynára v hlave. Nie, nesmiem urobiť chybu. Obrátim sa a vykročím k lesu, z ktorého pred nedávnom obaja vyšli. Za sebou začujem kroky patriace Inuyashovi. ,, Pa-pa psíček." Už z diaľky k nám doľahne tenký hlások dievčatka, pri ktorom sebou Inuyasha vrčajúc škubne a mne sa pre moment objaví na tvári úsmev. - -Sesshoumaru- - ,, Budeme pokračovať zajtra." Sadnem si na trávu oprúc sa o kmeň stromu a zahľadím sa na nočnú oblohu. Dnešný deň nebol práve výhrou. Od obeda, keď sme opustili Rin sme šli po stope pachu toho druhotriedného démona, no čím ďalej sme zašli, tým sa naša cesta k nemu vytrácala. Očakával som, že to bude ľahšie, keďže sa k nemu približujeme, no začínam pochybovať, že ho sami nájdeme. A viem, že si to myslí aj Inuyasha. Pokiaľ si nás Gendo nenájde sám, táto schovávačka tak skoro neskončí. Mne osobne to neprekáža, no cítim Inuyashovo napätie. Chce získať Tessaigu, čím skôr, chápem ho. Zrak premiestnim k miestu, kde stojí. Prečo ku mne ešte neprišiel? Bojí sa azda, že budem tentoraz vyžadovať viac, keďže sme sami? Vôbec mi nedôveruje. Keby som sa rozhodol vziať si viac, nemohol by s tým urobiť nič, nepomohlo by mu ani to, že sme boli u Rin. Tak, prečo mi trocha neverí? Cítim, ako vo mne vrie hnev. Viem však, že je to len maskovanie pred mojimi obavami. Vystriem k nemu ruku čakajúc, ako zareaguje. Chvíľu na ňu hľadí a potom sa ku mne pohne. Odľahne mi, keď sa pritúli a položí mi hlavu na rameno. Pomaly ho hladím po vlasoch a nezabudnem poškádliť aj jeho ušká. Niečo nesúvislo zamrmle a už sa ani nepohne. Nasilu zatvorím oči a aj napriek túžbe, ktorá mi opantá zmysly sa pokúšam zaspať. - -Inuyasha- - Nadýchnem sa z plných pľúc tej omámnej vône šíriacej sa navôkol. Vône, ktorú nejde priprovnať k nijakej inej. Tak jedinečnej. Jeho vône. Pohnem hlavou, aby som si mohol obzrieť osobu, ktorej patrí. Stále spí. Je taký nádherný až mi z toho naskakujú zimomriavky, aj keď som v jeho teplej náručí. Na líci ma pošteklí záplava jeho hebkých strieborných vlasov. Včera som mal strach, že sa moje obavy naplnili. Celý deň sme blúdili po lese a Sesshoumaru sa na mňa ani len nepozrel. V mysly sa mi neustále prehŕňali myšlienky, že náš vzťah skončil skôr, ako stihol vôbec začať. Bolo mi mizerne, ale v noci ma uistil o opaku. Jeho pery sú tak blízko a mňa pochytí strašná chuť sa ich dotknúť. Priblížim sa a jemne mu po nich prejdem. Na boku pocítim pevný stisk a odrazu ležím na zemi. Z hora sa na mňa dívajú blčiace žlté oči a následne sa jeho ústa prudko prisajú na moje. Keď zalapem po kyslíku jeho jazyk neľútostne vtrhne dnu. Nedokážem myslieť, nie to sa ešte pohnúť pri jeho vášnivom zdrvujúcom bozku a zrejme ani on, preto si nevšimneme prítomnosť ďalšej bytosti. Ruku mi ovinie niečo chladné a v tej chvíli sa rýchlo odtiahnem od Sesshoumara. Obaja to zavetríme a pozrieme na moje omotané zápästie, no je už neskoro. Trhne mnou a ja letím niekoľko metrov vzduchom, kde aj zastanem. Okolo mňa sa ovinú ďalšie chladné korene a celého ma spútajú. ,, Prepáčte mi, že som vás vyrušil, no nemám čas len tak postávať a pozerať na zamilovaný páriček." Vedľa mňa sa ozve podlízavý, temný hlas. ,, Gendo! Ty bastard, pusť ma a vráť mi Tessaigu!" Začnem sebou mykať, no moju situáciu to iba zhorší. Modrovlasý démon sa zasmeje a ruku zovrie v päsť, čím spôsobí, že sa tie nechutné veci ešte silnejšie obmotajú okolo môjho tela. ,, Nebudeme to zbytočne predlžovať, čo povieš Inuyasha?" Nestihnem ani len otvoriť ústa, keď švihne Sesshoumaru Tokujinom (jeho druhým mečom) po lianách tiahnucích sa cezo mňa. Nič. Prečo sa nič nedeje? Gendo pochopí môj šokovaný výraz a s neskrývanou radosťou oznámi: ,, Páči sa ti to Inuyasha? Tentoraz som svoj štít použil do túto zeminu. Sám najlepšie vieš, že cez neho neprejde žiaden útok." ,, Potom si poriadny idiot." Vybehne k nemu Sesshoumaru a zasiahne Genda rovno do hrude. Je po ňom? Prázdnotou sa rozliahne zákerný smiech a Sesshoumara odrazu odhodí preč. Som úplne zbytočný. ,, Zavolal si si na pomoc priateľa, ale to ti nepomôže. Teraz som oveľa silnejší a prezradím ti tajomstvo. Onedlho ovládnem ten tvoj meč a potom ma už nikto neporazí." ,, Bast...aaaaaaa..." Vykríknem potom, ako ma stisne. Počujem, že mi v tele praskajú kosti a z úst sa mi vyvalí krv. Všetko sa mi zahmlie, no aj tak vidím tesne pred sebou tú jeho škodoradostnú tvár. Jazykom mi olízne pokožku od brady k ústam, z ktorých mi vyteká krv. ,, Vďaka, teraz mám čo potrebujem. Budeš mi chýbať Inuyasha, no nadišiel tvoj čas." Jedna chladná liana sa mi mihne pred tvárou a nasmeruje si to rovno medzi čelo. Zavriem oči. Padám. Nad sebou zbadám Sesshoumara, ako zapichol svoj meč do pravého oka modrovlasého démona, ktorý sa následne s krikom vyparí. ,, Inuyasha." Opatrne ma zodvihne zo zeme. Slabo sa usmejem. ,, To nič. Budem v poriadku." Hneď ako vyslovím tie slová, vypľujem ďalšiu dávku krvi a upadám do zabudnutia, pri čom mi v uchu znie hlboký zamatový hlas volajúci moje meno. - -Inuyasha- - Zamrkám a rukou si prekryjem oči, aj keď je všade navôkol tma. Natiahnem sa a pocítim slabú bolesť môjho strpnutého tela. V ústach mám sucho, preto párkrát zamľaskám, no v tom istom okamihu sa mi do nich valí voda. Lačne sa pustím do prehltania tej tekutiny, kým mi ju doslova neodrhnú od úst. Chcem protestovať, ale nahradí ju niečo oveľa lepšie. ,, Sesshoumaru." Vzdychnem do jeho pier a po chvíli sa odtiahne. S nesúhlasním mrmlaním si odkryjem oči a zahľadím sa do tej najkrajšej tváre na svete. Zároveň sa mi vybaví posledná udalosť a zamračím sa ešte viac. ,, Ako dlho?" ,, Šesť dní." ,, Čože?! Prečo si ma nezobudil skôr?" ,, Potreboval si si odpočinúť." ,, Ale Gendo..." ,, Pšš." Položí mi prst na pery a zabráni tak možnému odvrávaniu. Potom si ľahne vedľa mňa a pritiahne si ma k sebe. Šesť dní tu ležím bez pohnutia a jediná osoba, ktorá sa o mňa starala bol on. Ešte pred pár dňami by som tomu nikdy nemohol uveriť, no teraz je všetko iné. Neviem prečo, ale pocit, ktorý mám by som nevymenil za nič. Obrátim sa na bok smerom k nemu a opriem sa čelom o jeho. ,, Si v poriadku. Si tu. Neviem, čo by som bez teba robil." Prekvapene sa dívam, ako vyslovuje tie neuveriteľné slová. Ako na mňa zúfalo hľadí. A jediné, čo môžem teraz urobiť, čo v tejto chvíli túžim urobiť- je toto. Spojím naše pery v jedno. Nežný, neistý bozk sa postupne mení na náruživý. Zúbkami mi zovrie spodnú peru a potiahne. Potom mi ju na oplátku jemne vylieči jazykom a opäť ma začne oberať o kyslík. Zastonám, keď sa jeho ústa presunú k mojim uškám a pomaly ich dráždia. Malinkými pusinkami mi obsype celú tvár tiahnúc si to ku krku. Aj na toto využíva všetky zbrane. Postupne strieda pery, zúbky a jazyk. Zaryjem nechty do zeme pri rozkoši, ktorá ma zaplaví. Roztvorí moje kimono. Slastne zavrčím, keď mi vsaje do úst jednu bradavku a druhú uspokojuje trením medzi prstami. Prestane a prudko sa posadí. Zmätene ležím na trávnatej prikrývke a zmôžem sa iba na chrapľavé: ,, Prečo?" ,, Už sa to nestane. Teda, pokiaľ to nebudeš chcieť sám." ,, O čom to dopekla hovoríš?!" Posadím sa mu rovno do klína a otriem sa svojou vzrušenou mužnosťou o jeho brucho. Zrak mu ihneď prebehne dole. Začervenám sa, no neustúpim. ,, Túžiš po mne?" Nemusel ani odpovedať, jeho jantárové zreničky hovorili za všetko. ,, Vezmi si ma, Sesshoumaru." ,, Ak teraz začnem, neprestanem." Odpovie mi vážne. ,, To ti ani nedovolím." Usmeje sa a ja sa opäť ocitám na zemi. Bozkáva ma a popri tom ma zbavuje kimona. Jeho ruka sa dotkne môjho prirodzenia a pohladí ma po celej dĺžke. O sekundu ju nasledujú ústa. Najprv mi prejde špičkou jazyka po žaludi a potom si dnu vcucne celý môj úd. Iba bezmocne vytrhávam a driapem všetko, čo sa mi vyskytne pod rukami. Jeho pomalé rytmické tempo hlavou ma privádza do šialenstva. ,, Prosím...Sesshou...maru." Pochopí a vyhovie mojej žiadosti. Po jeho zrýchlení netrvá dlho, kým sa k nemu bokmi nadvihnem a vyvrcholím. Na hrudi ma pošteklia jeho vlasy a ja začnem znova vnímať svet. Ako dlho som bol takto mimo? Zrejme to netrvalo viac ako pár minút, no rozhodne sa za ten čas stihol vyzliecť zo svojho ťažkého odevu. Pozriem na osobu, ktorá mi práve poskytla to najväčšie potešenie. Chystám sa usmiať, no hneď ma to prejde, keď pocítim nepríjemný tlak medzi polkami. Rukou mi zodvihne nohu, čo mu umožní ešte lepší prístup ku mne. Pritlačí a ja sebou trochu cuknem. ,, Upozornil som ťa, že neprestanem. Tak sa uvoľni." Započujem hlas pri uchu a zavriem oči. V tom mi začne lízať moje citlivé ušká a ja ani nepostrehnem, kedy sa do mňa zasunul. ,, A je to." Prekvapene na neho pozriem, ale na nič ďalšie nedostanem možnosť. Do úst mi vnikne jazykom a pohne sa... - -Sesshoumaru- - Nechcem mu spôsobiť bolesť, no nedokážem sa už viac držať späť. Spomeniem si na jeho slabé miestečko a pustím sa ho dráždiť. Keď sa uistím, že je mojím škádlením úplne zabratý jediným opatrným pohybom vniknem dnu. Je to snaď celá večnosť, čo snívam o tomto okamihu. O okamihu, keď budem konečne v ňom. Sen sa však ani zďaleka nemôže rovnať skutočnosti. Sledujem jeho tvár, ktorá je dokonalým zrkadlom pre vyjadrenie jeho pocitov. A keď nezazriem žiadnu známku bolesti, moje sebaovládanie sa rozpadne na tisíc kúskov. Pohnem sa a splyniem s nim vo vášnivom bozku. Po chvíli nás oboch privediem až na vrchol, pri ktorom sa priestorom rozliahne Inuyashov sladký výkrik s mojim menom na perách. Jednou rukou ho pevne zvieram v náručí a počúvam jeho pomaly sa upokojujúce dýchanie. Srdce mu stále búši ako život. Na krku pocítim šteklenie jeho dlhých jemných mihalníc, čo mi napovie, že zatvoril oči a onedlho zaspí. Uvažujem, či sa mám natiahnúť a prikryť nás kožušinou. Rýchlo to však zavrhnem, nechcem ho prebudiť a navyše nám naše horúce prepletené telá iste zabezpečia dostatok tepla. Na tvári mi pohráva úsmev pri predstave, že ho budem takto držať už navždy. Je iba môj. Nakloním sa k jeho bielemu ušku a pošepnem slovo, ktoré najlepšie vystihuje to, čo k svojmu malému bračekovi naozaj cítim... - -Inuyasha- - Keď sme sa ráno prebudili oboch nás šokovalo zistenie, že sa v ovzduší opäť nesie pach toho všivavého Genda. Niečo zrejme nešlo podľa jeho predstáv a tak nás lákal do pasce, ktorú sme však ignorovať nemohli, pretože bola zároveň jedinou nádejou na získanie Tessaigi. S rozpakmi som sa začal obliekať a kútikom oka sledoval Sesshoumara. Tváril sa ako vždy- nezúčastnene, chladne a arogantne. Čo to má znamenať? Nebolo času na analyzovanie jeho správania, ani na rozoberanie mojich pocitov. Bez slova sme sa pustili za stopami, ktoré nás viedli k nášmu cieľu. Po troch hodinách sme dorazili k jaskyni, z ktorej bolo cítiť Gendovu prítomnosť. Chystal som sa vojsť, keď ma Sesshoumaru zastavil. ,, Ty zostaň tu. Ja sa o všetko postarám." ,, Nie!" Obišiel som jeho ruku, no tentoraz ma zachytil. ,, Je to lesť. Čaká, kým sa objavíš." Nahnevane po mne blysne. ,, Viem, ale..." ,, Bez Tessaigi si slabý. Čo myslíš, že zmôžeš?! Nebudem mať čas bojovať a pritom sa o teba starať." Vytrhnem sa. ,, Nepotrebujem tvoju ochranu!" S tým zamierim do tmavých tunelov jaskyne. Niekoľko minút kráčame naslepo, kým sa nezjaví jasná žiara a my vstúpime do osvetlenej miestnosti. ,, Tak ste prišli. Vítam vás." Pohľad mi padne na uškŕňajúcu sa postavu uprostred. ,, Kde je Tessaiga?!" Zavrčím a rozbehnem sa na ňho. Z boku na mňa zaútočia liany, ktorým sa vyhnem a uniknem aj ďalšej spŕške z hora. ,, Mám ťa." Vykríkne Gendo a na mňa sa zo zadu rútia nové chápadlá. Nestihnem to, preletí mi mysľou. Zrazu nastane explózia, ktorá by ma dostala nebyť Sesshoumara. ,, Dávaj pozor! Stál som tam aj ja." Vybafnem po ňom, keďže za ten výbuch môže on. ,, Neopováš sa zasahovať, Inuyasha." Chladne na mňa pozrie a nechá ma stáť na skale. Tak to teda nie! Práve sa chcem znova zapojiť do bitky, keď uvidím ako je povrch na hornej stene zvláštne tvarovaný. Mám to! Skočím snažiac sa dostať k tomu miestu, no nohu mi ovinú tie studené veci a praštia so mnou o zem. Ťažko sa postavím, ale opäť ma strhnú bokom. Sesshoumaru stále útočí na modrovlasého démona. Zrakom obehne miestnosť, a keď ma uvidí spútaného, pohne sa ku mne. Čo to robí? Gendo využije príležitosť a bodne svoje chápadlá do jeho hrude. ,, Nieee!" Vykríknem, potom čo sa Sesshoumaru zosunie na zem. Gendo sa ku mne premiestni a zasyčí mi pri uchu. ,, Nemusíš sa obávať, Inuyasha. Teba si nechám nažive, kým neprídem na spôsob ako ovládnuť tvoj meč." Olízne ma po tvári a ja sa aj napriek beznádeji usmejem. ,, Nikdy ho nebudeš môcť použiť." Po mojom prehlásení sa zamračí a ja pocítim, ako sa mi liany zarezávajú do mäsa. Predo mnou sa odrazu zjaví modrá vlna energie, ktorú nasleduje ďalšia a ďalšia. Gendo sebou trhá pred Sesshoumarovými útokmi. Nestihol si nasadiť celý svoj štít a ja mám môžnosť sledovať, ako sa mu kúsok po kúsku rozpadá. Pustí ma a vrhne sa za striebornovlasým démonom. Musím to využiť. Pár skokmi sa dostanem k miestu, kde si myslím, že ukrýva Tessaigu- nemýlim sa. Ruku zaborím do slizkej miazgy a uchopím rukoväť meča. Sila odporu, ktorú si pripravil Gendo pre prípad takéhoto spádu ma odhodí preč a vyrazí mi Tessaigu. Tá sa následne zabodne do zeme, kde prebieha boj. Rýchlo sa vrhnem vpred, no on ma predbehne. S búšiacim srdcom sledujem, ako ju zodvihne Sesshoumaru a okolo nich sa začne vznášať elektrina odporujúca tomuto dotyku. Uprie na mňa studené jantárové zreničky a hodí mi k nohám Tenseigu. Zdvihne meč a ja cítim ako sa mi do očí hrnú slzy. Tak predsa mu išlo celú dobu o to. Má čo chcel. Minulosti sa nedá uniknúť. Cez slzy, ktoré ma pália v očiach vidím zahmlene, no aj tak dokážem rozoznať ako švihne rukou a proti mne sa vznesie obrovská vlna energie. V hrudi cítim neznesiteľnú bolesť, moje srdce sa rozpadá na drobné kúsočky, môj svet mizne. Nemôžem to ale zazlievať jemu. Ja som si to vybral. Rozhodol som sa riskovať ho milovať a prehral som. Prišiel som o všetko. Zatvorím oči a v mysli si vybavím poslednú spomienku na jeho teplú náruč. Už ma osud nemôže pripraviť o ďalšie veci- iba o život. Bezcenný, zbytočný život, ktorého strojcom mojej skazy bude ruka milovanej osoby. Môžem si vybrať lepšiu smrť? Ovalí ma silný vietor. Do uší sa mi dostane pálčivý rev. Patrí mne? Necítim ale žiadnu bolesť, je to také rýchle? ,, Nepostávaj tu len tak!" Šokovane otvorím oči a nemôžem uveriť tomu, čo vidím. Sesshoumaru mi podáva Tessaigu a zo zeme dvíha svoj meč. Ako to? Prečo nie som mŕtvy? Vtedy si uvedomím fakt, že predo mnou ležala Tenseiga. Hodil ju ku mne, aby ma ochránil pred útokom Tessaigi. On ma nechcel zabiť, ale ochrániť. ,, Skoncujeme s ním posledným ťahom." Postaví sa vedľa mňa a pripraví si meč. Gendo je na zemi bez niekoľkých časti tela a snaží sa uniknúť. Takže to jemu patril ten krik. Pevne uchopím Tessaigu a vypustím Veterný šrám, ktorý sa o sekundu spojí s energiou zo Sesshoumarovho meča. Dívame sa ako sa telo modrovlasého démona rozpadá na prach. ,, Poďme." Zavelí, no ja sa ani nepohnem. ,, Čo je zasa?" Podráždene sa opýta. ,, A Tessaiga?" ,, Čo s ňou?" ,, Nechceš ju?" Vzdychne si a priblíži sa ku mne. ,, Nie, nezáleži mi na nej." Srdce mi ide vyskočiť z tela pri jeho jasnom pohľade. Šťastne sa mu hodím okolo krku. ,, Škrtíš ma." Zašomre a pokúša sa odtiahnúť. Nevšímam si to. ,, A čo ja? Na mne ti záleží?" Upriem na neho očká a pritisnem sa ešte bližšie. ,, Myslíš, že by som vyslovil, to čo som vyslovil, keby to tak nebolo?" Chvíľu sa na ňho nechápavo dívam a potom mi to dôjde. Takže to nebol sen. Bola to skutočnosť, keď som počul jeho zamatový hlboký hlas šepkajúci mi: MILUJEM ŤA. Prejde mi rukou po tvári a zastaví na pere. ,, Prečo mi neveríš?" ,, Čože?" ,, Tie slzy." On si to všimol. Hádam ich tam stále mám? ,, To sú od šťastia." Tresnem prvé, čo mi zíde na um. ,, Iste." Odtiahne ma a vykročí preč. ,, Počkaj! Prepáč...ja...vynahradím ti to...urobím všetko, čo budeš chcieť." Myslím to vážne. Pochytia ma obavy, že ma azda teraz opustí. Len preto, že som idiot! To nie. Urobím čokoľvek... ,, Hocičo?" Obráti sa so zákernou iskričkou v očiach. Síce mám strach z toho, čo si môj starší brat na mňa pripraví, no odľahne mi a prikývnem. Podíde ku mne a vezme ma do náruče. ,, Nie, si zranený." Snažím sa, aby ma pustil, ale on sa bez problémov rozbehne k východu z tejto jaskyne. ,, Toto je nič oproti tomu, čo budeme robiť za chvíľu." Tón jeho hlasu ma upozorňuje, že by som sa mal báť, no viem, že opak je pravdou. Všetko, čo budem robiť spolu s ním bude nádherné. Verím mu. A najmä ho... ,, Aj ja ťa milujem, Sesshoumaru." Zaborím si tvár do jeho hrude a nechám sa uspávať jeho sladkou vôňou, teplým dychom a zvukmi srdca, ktoré patrí iba mne.
Komentáře
Přehled komentářů
Úžasný. To byl krásnej konec. Moc vydařenej opravdu. Mimochodem právě začalo 2 kolo soutěže o nej blog! Takže si sháněj hlásky. Kolo potrvá týden.
Mimochodem do středy bude poslední dílek KTLka!
=0)
(Teressa, 12. 3. 2010 16:14)to bolo prekrasne!!! vsak este napises nieco na tento par ??? prosiiim =)
***
(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 9. 3. 2010 20:05)krásný! skvěle napsaný a i když ty postavy nijak zvlášť neznám, tak to bylo skvělý
*-*
(kated, 8. 3. 2010 20:00)och ...heureka :-) hihi seshi jenom do neho.....at si nejmin tyden nesedne XD......no jo to si budeme muet domyslet co se stane hihi. jinak dil pekny ....umis dobre popisovat veci...ja to neumim vubec T-T ....jo a jak pokracuje polobratrska laska ??? *.*
KAWAIIIIIIIII
(Mysticia-sama, 14. 3. 2010 21:33)