Ryby?- kapitola piata
,, Dobrý deň. Prišli sme za Edom Jak..." Nestihnem ani dohovoriť a mladá sekretárka, ktorá sedela za stolom na recepcii nás ihneď doviedla do ďalšej miestnosti plnej štýlového zariadenia s nespočetne mnohými obrazmi či fotkami, z ktorých vykúkali tváre rôznych známych alebo menej známych ľudí. S poznámkou, aby sme chvíľku počkali odkráčala preč. Kai si sadol do jedného z červených kresiel a začal si unudene obzerať izbu.
Keď si znova spomeniem na včerajšiu noc chytajú sa ma rozpaky. V hlave som premieľal argumenty, ktoré by som mohol použiť, aby tu šiel spolu so mnou. Preto som nepostrehol pri tichom zatváraní jeho dverí, že mi stojí tesne za chrbtom a navyše iba v uteráku opásanom okolo bokov. No a to poznanie ma trocha vyviedlo z miery. Pokúšajúc sa dostať do bezpečnej vzdialenosti som urobil krok vpred, ktorý iba zhoršil situáciu. Kai sa nepohol ako som predpokladal a ja som sa ocitol v jeho blízkosti, ktorá už bližšia ani nemohla byť. Z vlasov mu ešte sem-tam kvapkala voda po sprche, ktorú podľa všetkého pred minútou absolvoval a stekala na jeho štíhle, jemne vypracované telo(mal som možnosť dokonale si ho obzrieť, nie žeby som po tom ktovieako túžil...len trošku), a aby to nestačilo, keď som bol konečne schopný odtrhnúť zrak od jeho tela v snahe upierajúc ho vyššie- jediné, čo sa mi dostalo do obzoru boli jeho pery. Hľadel som na ne ako zhypnotizovaný a som si istý, že Kai si toho bol plne vedomý. Z tohto príšerne sladkého tranzu ma dostal jeho hlas, pýtajúci sa, či niečo nepotrebujem. Ďalej nasledovalo moje mrmlanie a až po značnej chvíli, kde som bľabotal o škole, domácej úlohe(mimochodom nikdy som si žiadnu neurobil) a počasí, som sa dopracoval k otázke, ktorú som mu chcel položiť už na začiatku. Na moje veľké prekvapenie Kai bez okolkov súhlasil a tak tu teraz čakáme v úplnom tichu.
Mal by som niečo povedať...
,, Chris, holúbok môj, si tu!" Myknem sebou, keď ma objíme najotravnejší chlap na celom svete.
,, Ed, toto je Kai." Muž, ktorý ma stále stíska, pootočí hlavou a kívne ňou na znak pozdravu.
,, Dobre drahí, ste tu akurát v čas. Na dnešok nám prišlo niečo bezodkladné a tak sa musíme hneď pustiť do práce, aby sme to stihli za hodinu. Poďte za mnou." Ed vykročil do chodby a nám nezostávalo nič iné len ísť za ním.
,, Ed, nič také sme predtým nerobili..."
,, Nelám si s tým hlavičku, holúbok. Je to jednoduché." Pustil sa do vysvetľovania, ktoré trvalo zhruba minútu. Super. Hádam mám právo robiť si starosti po takejto výstižnej prednáške!
,, Rýchlo sa prezlečte!"
Postrčil nás do dverí, kde bolo plno oblečenia a na skrinke s mojim menom vyseli plavky. Rovnako to bolo s Kaiom, ktorý sa pohol k nim a začal sa vyzliekať. S otvoreními ústami hľadím ako Kai bez problémov zhadzuje nohavice a potom aj...v poslednej chvíli sa obrátim.
,, Prečo tam len tak stojíš? Vravel, že si máme pohnúť." Doznie ku mne jeho hlas.
Dostanem sa ku skrinke a nenápadne pozriem smerom ku Kaiovi. Nevšíma si ma, namiesto toho si skladá oblečenie. Pedant! Aspoň mám možnosť navliecť sa do plaviek a to aj rýchlo urobím. Keď sa k nemu dovlečiem, hodí po mne očkom a vychádza von. Odľahlo mi, že ma neskúmal svojim bystrým pohľadom, no zároveň sa ma to dotklo. Asi som z nás dvoch jediný, čo okukuje mužské postavy a cíti sa divne.
Keď sme vstúpili do miestnosti, kde sa mala natáčať reklama všade vládol takpovediac chaos. Okolo bolo asi dvanásť chlapcov v plavkách a na vyvýšenom pódiu, ktoré vyzeralo ako pláž ležalo pohodlne rozvalených sedem dievčat. Na sebe mali oblečený celý rad plaviek, od obyčajných nepekných plaviek v celku až po bikiny, ktoré viac odhaľovali ako skrývali. Ed nás ohodnotil spokojným úsmevom a usadil nás ku polonahým babám. Čo je to so mnou? Inokedy by som si tento pohľad zaiste pekne vychutnal, ale teraz som úplne napätý. S tlčúcim srdcom pozriem na Kaia a vydýchnem od úľavy, keď vidím ako ani jeho pozornosť nezaujala nijaka z tu prítomných.
,, Okey. Bred, Steven, Josh, Noel a Pete choďte na miesta." Päť štastných chlapcov pribehlo medzi nás a nejaký muž, zrejme režisér, začal rozdávať presné príkazy, kto sa ako pohne a čo urobí. Pridelili mi čiernovlasú dievčinu s celými plavkami a podali tubu krému. Kai dostal prsnatú blondínu v bikinách a taktiež značku toho istého krému. Každý zaujal stanovenú pózu a kamera natáčala. Reklamný spot mal trvať asi jednu minútu a počas tridsiatich minút, ktoré sme strávili jednostaj opakujúcou minútovou scénou mi už poriadne začinalo šibať. Edovi sa na tom stále niečo nepozdávalo a ja som mal väčšmi ako doposiaľ nesmiernu chuť nakopať mu zadok. A potom to povedal! Vetu, ktorá ma u mňa určila rozsudok smrti.
,, Chris, čo keby si sa pridal k dievčatám?! Myslím, že by to bolo lepšie. Rick zaujme Kaiovo miesto a Kai nám bude natierať Chrisa."
,, Zdá sa mi, že som spomínal..."-chcel som zopakovať slová, ktoré zazneli, keď sme sa po prvýkrát stretli, no nedostal som šancu. Kai sa ku mne presunul a v miestnosti zaznelo ,,strih".
,, Nemrač sa. Toto má vyzerať ako výlet, na ktorom sa baví parta tínedžerov." Pošepne mi do ucha, čo vôbec nepomôže k tomu, aby som sa uvoľnil. Jeho ruky mi prechádzajú po chrbte a zanechávajú za sebou malé elektrické iskričky, ktoré sa mi zákerne zabodávajú do tela.
Dočerta s tým! Prinútim sa sústrediť pozornosť na prácu, až kým nezaznú tie najkrajšie slová- ,,STOP. Máme to!"
Režisér vyhlásil, aby sa mládež prezliekla a prišla si potom po výplatu. Všetci sa vytešene začali predierať do šatni. Ja som sa dostal iba po kameru, ktorá pred malým okamihom ešte bežala, keď ma usmiatý Ed posúval inou cestou, ktorá viedla...no ani neviem kam.
Nakoniec sme sa ocitli v jeho kancelárii. ,, Toto je tvoje, holúbok. Predviedol si skvelý výkon."
,, Hmm...keď myslíš." Zobral som si obálku s peniazmi, ktorú mi podával.
,, Samozrejme. Čo povieš na ďalšie účinkovanie v reklame?"
,, No vlastne ..." chcel som sa z toho nejako vyvliecť.
,, Ale no tak. Tentoraz to bude omnoho jednoduchšie, postačí iba tvoj krásny úsmev. Budeš propagovať žuvačky. Znie to dobre, čo? Hovoril som o tom aj s Elizabeth, ktorá je rovnako nadšená."
Hádam by som to ešte raz mohol vydržať...a tak som to vzal.
,, A čo keby sme oslávili našu spoluprácu večerou?"
Pero, ktorým som podpísal novú zmluvu mi vypadlo, keď som pocítil ako sa na mňa zo zadu lepí Ed. Nebolo to práve najpríjemnejšie a navyše som mal na sebe stále plavky. Skôr ako stihol urobiť, či povedať nejakú ďalšiu perverznú náražku, zmizol som. Kráčal som späť do šatne znepokojený smerom, akým sa vyvíjal Edov nátlak na mňa, keď som uvidel Kaia a tú prsnatú blondínu, ktorá mu niečo šepkala pricapená rovno na neho. Rýchlo som sa schoval za roh. Daj mu pokoj, ty zmija! Nenápadne vykúkam premýšľajúc, čo spraviť, aby ho neotravovala. Teda, čo ak ho neotravuje? Pokrútim hlavou, nie, iná možnosť nejestvuje. No moje obavy stále vzrastajú. Nadýchnem sa a výjdem von.
,, Prepáčte, že ruším. Kai, pôjdeš so mnou na obed?"
Obaja na mňa prekvapene pozrú, no hneď na to zaznie do ticha jeho odpoveď. ,, Iste. Ospravedlni nás." Chytí ma za lakeť a vykročíme preč od vykoľajene napálenej bloncky.
,, Prezleč sa, počkám tu na teba."
,, Dobre." Otvorím dvere, keď ma znova zastaví.
,, Naozaj chceš ísť na obed?"
,, Áno. Nebude ti prekážať, keď pôjde aj mama? Dohodli sme sa, takže..."
Kai sa pobavene zasmeje, čomu vôbec nerozumiem. ,, Iste. Rád ju spoznám."
,, Nemienim sa celý večer pozerať na dokumentárne filmy o podmorských obludách. Prepni to, Kai."
,, Keby bolo po tvojom Chris, naši rodičia a s nimi i ja by sme úplne stratili zmysel pre humor."
,, Čo je zlé na zábavnej show Dicka Rollinsa?"
,, To sa nepýtaš vážne, však?"
Zamračím sa a z druhého konca gauča prenesiem svoju váhu ku Kaiovi. Usmeje sa a šikovne zmanévruje rukou tak, aby som nedočiahol na dialkové ovládanie. Posuniem sa ešte bližšie a snažím sa chytiť ovládač. Chvíľu spolu takto zápasime, kým nestratím rovnováhu, čo Kai zákerne využije a vtiahne ma pod seba. Škľabí sa na mňa mávajúc mi dialkovým pred nosom. Jeho telo dotýkajúce sa môjho ma mätie. Prestane sa usmievať a obaja na seba nemo hľadíme.
,, Čo tam tak bláznite, deti?" Z kuchyne sa ozve Clarein hlas, ktorý nás vráti do reality. Je mi zvláštne a tak si začnem neisto prezerať izbu. Kai je stále nado mnou a neustupuje. Chystám sa navrhnúť, aby uhol, no zrazu mi pristane na tvári vankúš. Počujem Kaiov smiech a cítim ako sa zo mňa dvíha. Zložím zo seba načechraný vankúš a nemôžem uveriť tomu ako sa na mne Kai zabáva. Toto mu nedarujem. Zaženiem sa proti nemu s vankúšom, no zastavím, keď si uvedomím, že ho už v ruke nezvieram.
,, Máš sedemnásť Chris, nie sedem!" Otočím sa k otcovi, ktorý drží to, čo som mal pred sekundou ja. Zazerá na mňa ako by som bol nejaké neidentifikovateľné stvorenie.
,, To on s tým začal!" Ukážem prstom na Kaia, ktorý sa tvári ako posol Boží.
,, Ježiši Chris, si ako dieťa." Po tomto otcovom konštantovaní sa napálim ešte viac.
Tak dobre. Chcú vojnu, budú ju mať. Chystám sa na pikantnú slovnú prestreľku, keď sa miestnosť naplní Clarenim hodvábnym smiechom. Všetci na ňu uprieme pohľady.
,, Prepáčte, ale pohľad na tri mne najmilšie osoby, ktoré sa navzájom srandovne podpichujú ma robí veľmi šťastnou. Je to ako by sme boli ozajstná rodina."
,, My sme ozajstná rodina, láska. Stačí to dať už len na papier." Keď teraz hľadím na otca a Clare je mi jasné, že tí dvaja sa naozaj milujú. Mať Clare za mamu je ako detský splnený sen. No predsa sa mi v mysli zjavil obraz ženy, ktorá bola tak blízko a zároveň ďaleko, obraz mojej skutočnej matky. A hneď nato ho vystriedal obraz Kaia. Neviem, čo cítim k tomuto človeku, no jedno je isté- bratská láska to určite nie je.
,, Nie je to mesačník svietivý(druh morskej ryby)?"
,, Áno je." Odpovie Kai a dospelí si sadnú vedľa nás. To hádam nie, už aj otec!
,, A čo poviete na show Dicka...?"
,, Pšš."
Prevrátim oči a porazene upriem zrak na televízor, ktorej celú obrazovku zaplnil mesačník svietivý...hmm...nie zlé.
Komentáře
Přehled komentářů
Krásná povídka, moc se těším, na další díleček ;-)
***
(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 3. 2. 2010 16:29)souhlasím s kated - Ed je perverzák xD rychle další, je to super
*-*
(kated sb, 2. 2. 2010 17:53)ten Ed je ale perverzak ....bu masozravy rybicky na nej XD. jinak scena na pohovce se mi libila :-).....jo a u ty moji povidky...Bronwyn taky ti to prislo ze sem z nich udelala psychouse. uplny magori XD.
www.may-darrell.blog.cz
(May Darrellová, 7. 2. 2010 12:33)