Shounen-ai

    Troy ma postaví uprostred kúpeľne. Zakolíšem sa. Ten chrapúň si to ani nevšíma, odíde a zatvorí za sebou dvere. Nohy mi odmietajú poslušnosť, tak sa podopriem o zožltnutú práčku. Porozliadam sa po takzvanej kúpeľni. Musí tu predsa niečo byť. Niečo, čo mi pomôže sa odtiaľto dostať. Žiletky! Musí tu mať žiletky! Nemotorne sa dotackám ku skrinke, ktorá sa ledva udrží nad umývadlom a chvatne ju otvorím.

    ,,Nie..." - sklamane zašepkám, po náraze drobnej sklenenej fľaštičky o dlaždice. Sviniar! To musí byť taký neporiadny?

    ,,Justin?" - zvedavo zvolá Troy než vojde do kúpeľne. ,,Ale nie." - zakvíli Troy po tom, ako uvidí situáciu. ,,Pozri, čo si to vystrojil. To bola moja obľúbená voda po holení." - mrmle skôr pre seba ako pre mňa. Trápia ho také banality. Určite nie je normálny. Čo je dobre. Aspoň si neuvedomí, čo som tam robil. Dúfam.

    ,,Mimochodom, čo si chcel z tej skrinky?" - opýta sa môj väzniteľ. Očami sa snažím rýchlo nájsť niečo, čo by tu mohlo chýbať.

    ,,Justin?!" - netrpezlivo sa na mňa pozrie.

    ,,Ja... chcel som zubnú...kefku..." - dostanem zo seba nakoniec.

    ,,Takže zubnú kefku?" - opýta sa ešte raz. Neverí mi. ,, Vieš, že si to len zbytočne komplikuješ?" - povie unudene akoby som bol malé neposlušné dieťa a začne sa ku mne približovať. Cúvnem, no nohy ma zradia a padám na studené kachličky. Poreže ma malá črepina, no to ma netrápi. Bojím sa. Troy je stále bližšie. Moje srdce strachom iste vynechalo zopár úderov.

    ,,Ja...naozaj som si ..si chcel len umyť...zuby..." - kokcem a telo sa samým desom chveje. Úchyl je už predo mnou a naťahuje sa ku mne. ,,Prosím, nechaj ma, prosím..."

                                                             Troy

    ,,No tak, vstaň. Neublížim ti." - chlácholim ho a zodvihnem. ,,Stojíš?" Blbá otázka, ale vždy lepšie akoby mal znova spadnúť, keď ho pustím.

Prikývne. ,,Fajn." Nakloním sa nad vaňu a pustím teplú vodu. ,,Vlez dnu!" - rozkážem.

    ,,Ale-"

    ,,Žiadne ale! Vlez dnu a buď rád, že tam nepôjdem s tebou, ako som sľúbil." -nekompromisne ho preruším. Viem, že by som mal byť milý, ale sladkými rečičkami by sme tu boli dozajtra. Musím ho trochu rozhýbať. Justin sa nešikovne a veľmi ostražito presunie do vane.

    ,,Za tebou je mydlo a šampón." Chlapec sa otočí a mne sa naskytne skvostný pohľad na jeho prekrásny zadoček. Nádhera.

    Po tom, ako sa otočí naspäť, mu vezmem veci z rúk. Hnedovlások si vezme sprchu a nechá na seba dopadať milióny kvapôčiek, ktoré ladne stekajú po svetlej pokožke a vytvárajú úzke prúdy. Nadšene niektoré z nich pozorujem.

    Justin si to všimol. Vytrhol mi z rúk mydlo a rýhlo sa poumýval, pričom mu pár-krát unikol drobný ston. Potom mi vytrhol aj šampón a umyl si vlasy. Rýchlo sa opláchol a šou sa skončila.

    ,,Uterák." - mrazivo vysloví Justin. Podám mu ho. Ani sa neutrie. Namiesto toho si ho rýchlo obtočí okolo pása a vystúpi z vane. Povzdychnem si a vytiahnem druhý. Pristúpim k nemu a aj napriek jeho protestom si ho pritiahnem k sebe. Uterákom v ruke mu postrapatím vlasy a začnem ho utierať.

    ,,Nechaj ma!" - vzpiera sa.

    ,,Skôr ty prestaň byť ako malý a stoj kľudne!" - hašterím sa s ním. A ono to... funguje? On sa naozaj nevzpiera?

    ,,Mohol by si mi dať tú kefku?" - podráždene sa opýta. Pousmejem sa. On to ešte nevzdal?

    ,,Iste, ale mám len svoju." Uškrniem sa. ,,Tu máš." Pobavene mu ju podám.

    ,,V žiadnom prípade." - chladne a zhnusene povie.

    ,,Prečo? Nechcel si ju?" - vyrývam.

    ,,Nie tvoju! Je to odporné!" - odpovie a je pomerne rozčúlený. Žiaľ, neviem si pomôcť. Je taký rozkošný.

    ,,To ma ranilo." - hrám dotknutého, zatiaľ čo Justin ide vybuchnúť.

    ,, Neznášam ťa." - vyprskne a prebehne okolo. Na poslednú chvíľu ho zachytím a prudko otočím k sebe.

    ,,Kam si sa rozbehol?"

                                                       Justin

    ,,Čo-čože?" - rozklepane sa pýtam. Úchyl ma pritlačí k stene a prepaľuje ma zelenými očami.

    ,,Tak neznášam ťa?" Troy sa ku mne nakloní a jazykom mi prejde po perách.

    ,,Prosím, pusti ma...ja- ja som to tak nemyslel..." - klamem a poviem mu čokoľvek, len nech ma pustí.

    ,,Myslel. Ale to nevadí. Veď ty zmeníš názor." - sebavedomo vyhlási a šikovne sa prederie do mojich úst. Rukami ho odstrkujem, ale on mi ich ihneď zablokuje svojimi akoby mal už niekoľkoročnú prax. Zodvihne mi ich a prirazí o stenu jednou svojou.

    ,,Nechaj ma!" - vykríknem, keď sa mi konečne uvoľnia ústa.

    ,,Nechám ťa... zažiť veci o akých sa ti ani nesnívalo." Znova sa ma pokúsi pobozkať. Nakloním hlavu na stranu. Troy sa mi dravo prisaje na krk a voľnou rukou ma stlačí v rozkroku.

    ,,Nieee!!!" - zvriesknem. Už nie! ,,Prosím..." - nariekam. Úchyla to nezaujíma. Strhne zo mňa uterák a surovo mi prechádza po úde.

    ,,Dokelu!" - zanadáva, keď si nevie jednou rukou rozopnúť opasok.

    ,,Troy, prosím, prestaň.." - uplakaným hlasom žobroním. Blonďák sa na mňa pozrie, na chvíľu zavrie oči. Po pár sekundách ich otvorí, úlisne sa usmeje a prehodí si ma cez plece.

    Kričím, kopem a búcham ho po chrbte, ale on si to nevšíma. Prenesie ma do spálne. Zúfalo sa zachytím dverí. Zastane a potom so mnou škubne tak silno, že sa s bolesťou v ruke pustím. Hodí ma na posteľ. Kŕčovito sa posúvam od neho ďalej, ale nie je mi to nič platné. Chytí ma za nohu a potiahne pod seba. Inštinktívne mu vlepím. Zúrivo sa na mňa pozrie a schmatne mi ruku.

    ,,Prepáč. Nechcel som. Mrzí ma to..." - hystericky sa začnem ospravedlňovať. Príšerne sa ho bojím. Moja ruka sa ocitne v želiezkach a druhá čoskoro tiež. Pevne mi zovrie v prstoch bradu a tvrdo ma pobozká. Zavriem oči. Z tohto sa už nedostanem. Ak som ho neobmäkčil prvý-krát, teraz sa to už nepodarí. Je ako zviera.

    Cez všetky tie slzy v očiach sledujem ako si rozopína nohavice. Silno ma chytí na stehnách pod kolenami a pritlačí mi ich k telu.

    Dosť. ,,Nieee!!!!" - zvreštím z plných pľúc.

                                                        Troy

    Pozriem sa na Justina. Uslzená tvár a zdesený výraz. Čo to robím? Dočerta! Pustím mu nohy. Pozerá sa na mňa a chveje sa strachom. Ja som taký idiot! Prehodím cez neho paplón a potom mu uvoľním jednu ruku. Akonáhle to urobím odtiahne sa až na dosah želiezok. Schúli sa pri posteli a neprestáva ma sledovať. Ešte že som nepokračoval, takto to mám šancu zachrániť.

    ,,Poď sem." - poviem pevným hlasom. Justin vystrašene pokýve hlavou na znak nesúhlasu.

    ,,Poď sem, inak si prídem po teba a to sa ti páčiť nebude." Jasne. Dám mu ultimátum. Prečo nie? Justin sa zodvihne a ľahne si na kraj postele.

    ,,Bližšie." Nebadane sa prisunie. Rukou ho pritiahnem k sebe. ,,Takto som to myslel." Usmejem sa.

    ,,Pozri, viem, že som sa teraz trochu prestal ovládať a mrzí ma to." Justin ma naďalej s hrôzou v očiach pozoruje a mlčí. ,,Už to nikdy neurobím." Ticho. ,,Tak už povedz niečo."

    ,,Neverím ti." - chrapľavo vysloví svoje myšlienky.

    ,,Je niečo, čo by ťa presvedčilo?" Bruškami prstov obkreslím jeho tvár od spánku k brade. Justin rozšíri oči, ktoré sa znova začínajú zapĺňať slzami. ,,Asi nie.."

    ,,P-pro...sím, neubližuj mi." - bojazlivo narieka hnedovlások. Už v ňom nie je ani štipka z tej nadradenosti a snahy sa odtiaľ dostať. Vzdal to. Mal by som byť rád a vlastne aj som, len ešte musím Justina zbaviť toho strachu. A tou scénou pred chvíľou som tomu veľmi nepomohol.

    ,,Sľubujem, že sa už nič podobné nestane." - zašepkám a spojim naše pery v jedno. Tentokrát je to jemné, sotva sa ho dotýkam. Nepatrne sa od neho vzdialim. Jeho výrez ostal rovnaký. ,,Zavri oči."

    Justin ich silno zavrie. Na zjedenie. Nežne sa zahryziem do jeho spodnej pery. Pomaličky skúmam jej mäkkosť. Zmocňuje sa ma túžba ho poriadne pobozkať a pomilovať. Pritlačím a jazykom vkĺznem dnu. Justin sa roztriasie. Dočerta. S veľkým sebazaprením sa odlepím od toho rozkošného chlapčiatka.

    Vstanem z postele a vyhrabem zo skrine kraťasy a staršie modré tričko. Hodím veci na posteľ a uvoľním Justinovi ruku. Opatrne sa posadí.

    ,,Obleč si to." Bez reptania si navlečie tričko a kraťasy, ktoré na ňom vyzerajú skôr ako trištvrťové nohavice. Keby nemal také kruhy a sčervenané oči, vyzeral by fakt neodolateľne.

    ,,Mám pre teba darček." - oznámim mu. Ani sa nemykne. Čakal som väčšie nadšenie. ,,Tak poď."

                                                       Justin

    Vykročím za ním. Určite to bude nejaká zvrátenosť. Vôbec ma to nezaujíma. Zastaví sa v malej kuchyni a ja takisto. Keď sa otočí ma v rukách nejaký papier a pero.

    ,,Čo je to?" - opýtam sa, lebo sa mi výraz na jeho tvári absolútne nepáči.

    ,,Je to odkaz, podľa ktorého si si vzal voľno a svoju firmu prenechávaš v rukách Adelaide."

    ,,Čože?!" - vyšteknem. Toto je priveľa. Nemôže ma predsa pripraviť aj o rodinný podnik.

    ,,Volal som jej a je ochotná to za teba na istú dobu prevziať. Nie si rád?" Škerí sa úchyl od ucha k uchu.

    ,,Zbláznil si sa?! Nemôžem to nechať len tak na osobe, ktorú ani nepoznám! Okamžite ma nechaj odísť!" - vyvreskujem. Toto skutočne prehnal.

    ,,Veď Adelaide poznáš." Zamračí sa Troy. ,, Oh...samozrejme...slečnu Clemensovú." Uchechtne sa úchyl.

    ,,To nie je možné! Ako?" ´To viete, Troy je Troy.´ Tie slová si pamätám.

    ,,Vidím, že sa ti vyjasňuje." - triumfálne zanôti chlap oproti mne. Skutočne ho nenávidím.

    ,,Ideme. Podpíš to, alebo nechaj celé svoje dedičstvo krachnúť. Mne je to v podstate jedno. Len som ti chcel ukázať, že nie som taký bezohľadný, ako si myslíš."

    ,,Iste." - povrchne odpoviem. Vezmem mu všetko z rúk a podpíšem to. Vďačím Adelaide za veľa, len nerozumiem, prečo mu pomáha. Zviera ako on patrí za mreže. ,,Kam to vlastne ideme?" - opýtam sa. Určite sa mu nepodarí dostať sa ďaleko. Zvlášť nie so mnou.

    ,,Prekvapenie." Záhadne sa usmeje. To si fakt myslí, že som na jeho hry zvedavý. ,,Tak poď." Obuje si topánky a ja svoje poltopánky. ,,Nie, nie, nie. Počkaj tu." Troy vybehne z bytu a zaklope na dvere vedľa. To je moja šanca. Otvorí mu nejaka starena. Začne po nej kričať, či nemá nejaké menšie číslo topánok, ale neprestáva ma sledovať. Starena sa otočí a vlezie do bytu.

    ,,Nech ťa to ani nenapadne." - upozorní ma Troy. Starena sa pri ňom znova objaví a v rukách drží krikľavo oranžové topánky. Úchal ich vezme do rúk. Ja sa v tú chvíľu rozbehnem a modlím, nech ma nohy udržia.