Vzopriem sa osudu...1/3
Svet, kde sa ľudia delia na dve vrstvy. Svet, v ktorom vládnu páni a na ich pozadí vystupujú otroci. Dieťa, ktoré sa narodí so znamením na tele je predurčené stať sa sluhom jednej osoby. Nie je slobodné, no má právo na jediné rozhodnutie vo svojom živote- vybrať si svojho pána, ktorého potom musí počúvať na slovo. Urobiť všetko, čo si zažiada. Toto je svet, do ktorého som sa narodil aj ja...Ja, ktorý som neochvejné pravidlo porušil. ,, Vyzleč sa a ľahni si na posteľ." Pozriem na zelenovlasého muža s krásnou tvárou a modrými očami hľadiacimi na mňa. Uvoľním opasok a nechám na zem klesnúť hodvábnu látku, pričom sa mu naskytne pohľad na moje biele nahé telo. Prejdem k posteli a urobím, čo mi prikázal. Počujem ako si môj pán nalial červené víno do skleničky a prešiel k posteli. Neustále ma sleduje. Viem, že sa mu páči čo vidí. Opakuje mi to dokola. Je fascinovaný pohľadom ako sa moja bledá pokožka vyníma na krvavočervenej saténovej oblečke a okolo mňa sa rozprestierajú dlhé červené liany. Zo všetkých otrokov, ktorých má a ktorý si ho vybrali za svojho pána, som jeho vyvolený. Aj táto prikrývka je toho dôkazom. Vyberá si ma na väčšinu nocí. Som tomu naozaj rád, pretože môjho pána milujem. Rozhodol som sa pre neho a mojím údelom je splniť mu každé želanie. Aj napriek tomu ako ma trápi. Jeho spokojnosť je pre mňa to najdôležitejšie. Na hrudi a brušku ma schladí tekutina, ktorú na mňa z vrchu vyleje. Položí teraz už prázdny pohár a skloní sa k miestam, ktoré mi pokrýva tá červená voda. Zavriem oči pri dotyku jeho jazyka o moju napnutú vlhkú pokožku. Olizuje ma, až pokým nie som mokrý už iba od jeho slín. Presunie svoje ústa k bradavke, ktorú zovrie medzi zuby a kusne. Potichu vykríknem. Druhú mi mliaždi prstami. Po chvíli prestane a prudko sa prisaje perami na moje. Otvorím ústa pri pocite zvýšeného tlaku tých jeho, ktorý mi naznačí, čo chce. Naše jazyky sa stretnú a oberajú nás o kyslík. Zdvihne sa do sedu a s prižmúrenými očami mi vydá nový povel: ,, Urob ma." Vyzlečiem mu odev a kľaknem si medzi jeho nohy. Rukou mu zovriem nabehlý penis a začnem ňou pohybovať. Keď stvrdne, priložím svoje pery k špičke a otriem sa o ňu. Najprv mu jemne hryziem do hlavičky, pričom mu prstami sťahujem predkožku a potom mu ju olizujem jazykom. Keď zastoná pripravím sa na ďalší krok. Strčím si celý jeho úd do pusy a hlavou pohybujem hore a dolu. Rukou sa mi zakvačí do vlasov a udáva si vlastné tempo. Robím všetko tak, ako si želá. Vyvrcholí a ja prehltnem tekutinu, ktorá mu vychádza z tela. Niekoľko sekúnd sa nič nedeje. Prejde na kraj postele vydávajúc príkaz: ,, Rozkroč nohy a vnikni do seba prstami." Poslúchnem a priblížim sa k svojmu otvoru. ,, Troma." Zakusnem si do pery a splním, čo mi prikázal. Bolí to, pretože na to ešte nie som pripravený, no nevidám ani hláska. Voľnou rukou driapem saténovú oblečku a panvou sa pohybujem proti druhej ruke. Keď rozkáže, aby som prestal vytiahnem zo seba prsty, ktoré sú následne nahradené niečim väčším. Tentoraz zo mňa unikne bolestivý ston. Môj pán sa začne rýchlo pohybovať a ja aj napriek bolesti pociťujem zvyšujúcu sa rozkoš. Pri uchu počujem jeho prerývaný hlas, ktorý ma ďalšiu požiadavku. Chytím si do rúk svoj penis a triem ho v rytme pánovych prírazov. Cítim, že budem. Áno, možno mi to dnes večer pán dovolí. Do tela sa mi rozleje jeho znak uspokojenie a dosiahnutia vrcholu. Prestane sa hýbať. Nie. Už len trocha. Pohladím sa po dĺžke môjho mužstva v snahe konečne dosiahnuť ten krásny pocit, no zastaví ma jeho surový hlas prikazujúci mi, aby som tú ruku ihneď zobral preč. Viem, žeby stačilo tak málo a zažil by som svoj prvý orgazmus, ktorý mi môj pán nikdy nedoprial, ale poslúchnem a zničene zatvorím oči. Nechcem na seba uvaliť pánov hnev a už vôbec sa nechcem vystaviť jeho tvrdým trestom. Nie žeby som vedel o aké tresty ide, pretože doposiaľ som urobil všetko, čo si pán zmyslel, no kolujú chýry, že vie byť nesmierne krutý. Zprvu som tomu neveril, no postupne som si uvedomoval pravdu, že môj pán je veľmi nebezpečný človek. Niekedy si kladiem otázku, či nie som pod jeho trestom už od samotného začiatku. Trápi ma. Je od neho kruté, že ma využíva ako hračku na spríjemnenie dlhých nocí, no mne to potešenie nikdy nedopraje? Hovorí, že takto ho budem navždy poslúchať, že mu budem navždy patriť a možno jedného dňa mi ukáže, čo sa nachádza za tou pomyslenou hranicou rozkoší. Azda mu nepatrím celou svojou bytosťou už teraz? Veď je mojim pánom a ja jeho otrokom... ,, Pane, je tu Lord Sylvain." Po príchode Joshuu, jedného zo sluhov môjho pána, ktorý ma obzvlášť nenávidi kvôli uprednostňovaniu pánovej pozornosti mne, ma jeho ruky pustia a pery sa odtrhnú od mojich. ,, Je tu?! Nemali sme predsa dohodnuté stretnutie...Na čo čakáš?! Rýchlo ho usaď do salónu." Joshua odíde splniť príkaz a pán sa na mňa otočí: ,, Ty zostaň tu, Michael. Ani sa nepohni." Prikývnem a sledujem, ako sa vzdiaľuje jeho postava. Do sídla môjho pána nechodia často návšteví. Tobôž nepozvané. Musí to byť významná osoba, ak ju pán nevyhodil a navyše ju šiel ihneď privítať. Sylvain, kde som to meno počul? Chvíľu sa prehrabujem v mysli, keď sa mi meno spojí s danou osobou. Čítal som o ňom v novinách. Je to hlavný predstaviteľ šľachty. Čo chce tak vysoko postavený muž od môjho pána? Pokrútim hlavou, aby som sa zbavil tých myšlienok. Napokon to nie je moja vec, kým tak neprikáže pán. Prejde niekoľko minút, keď do miestnosti vstúpi Joshua. Prekvapí ma to. Mlčí a obaja sa navzájom prebodávame pohľadmi. ,, Poď, volá ťa náš pán." Volá ma? Prečo? Vravel, aby som počkal. Chcem sa ho na to popýtať, no on je už v ďalšej izbe a mne nezostáva nič iné len ho nasledovať. Vstúpim do salónu a rozhliadnem sa naokolo. Čo sa tu deje? Po miestnosti sú rozostavený všetci pánovi otroci. Joshua mi pokynie, aby som šiel za pánom a tak sa pohnem k nemu. ,, Pane..." ,, Čo tu robíš?!" Vykríkne na mňa, čo ma dosť vykoľají. Nikdy na mňa nekričal. ,, Prepáčte, prišiel som, lebo ste ma volali. Ako vám môžem poslúžiť?" Nahnevane na mňa uprie zrak. ,, Nežiadal som si tvoj príchod a teraz odíď!" Strhnem sa. Ako to, že...Joshua...klamal mi...Chcel v pánovi vyvolať nenávisť voči mne. Ospravedlňujúco skloním hlavu a otočím sa na odchod, keď ma zadrží neznámy hlboký hlas: ,, Počkaj. Vezmem si jeho." Nechápavo sa dívam do nádhernej tajomnej tváre a nedokážem odtrhnúť svoje oči. Pravda je, že som nevidel mnoho ľudí od kedy patrím pánovi, pretože ma drží ako v klietke, no nikdy by som nepomyslel, že môže na svete existovať niekto krajší ako môj pán. Je pre mňa všetkým. Už len z princípu sa mi pán musí páčiť najväčšmi, ale po prvý krát to tak nie je. Trocha dlhšie strieborné vlasy a tie temné čierne oči- nikdy som nevidel nič tajuplnejšie, nič prekrásnejšie. ,, Ešte ste si poriadne neobzreli ostatných, Lord Sylvain." ,, To ani nepotrebujem. Vybral som si." Tie dve vety, ktoré si navzájom vymenili ma priviedli späť do reality. V pohľade môjho pána som videl zúrivosť, ktorá bola určená mne. Prečo...? A vtedy mi to došlo. Došlo mi, prečo tu boli zhromaždení všetci otroci. Prečo mi pán nakázal, aby som zostal na mieste. Prečo ma Joshua vylákal sem. Toto sa nazýva výmena sluhov. Nikdy som na žiadnej nebol, pretože sa ma môj pán nechcel zbaviť, ani ma požičať nikomu inému. Znamená to azda, že si ma ten neznámy muž vybral pomedzi ostatných a ja mu budem teraz patriť? Nie. Veď on tu nemá svojich otrokov, takže toto nemôže byť to, čo si myslím. A navyše to môj pán môže odmietnuť. Vydýchnem si, určite to odmietne. Nikdy by ma nedal niekomu inému. ,, Dobre." Zdesene rozšírim oči pri vyslovení toho slova. Slova, ktoré značí, že ma necháva v rukách neznámeho muža. To nemôže: ,, Ale pane, ja..." ,, Zdá sa, že si si ho poriadne nevycvičil. Nevie azda, kedy má mlčať?" Ozve sa hlboký posmešný hlas. ,, Čuš, Michael!" Pri prudkom napomenutí môjho pána zvesím bezmocne hlavu. ,, Rok." Znova sa miestnosťou rozľahne zvuk cudzinca. Zdvihnem zrak, keď pocítim bodajúci ľadový pohľad môjho pána. Díva sa na mňa opovrhujúco, nenávistne a potom odpovie: ,, V poriadku." Môj malinký svet, ktorý vyplňala jediná bytosť, môj pán, sa v tej chvíli zrútil. Jeden rok bez neho. Jeden rok v náručí iného muža. Jeden rok poslúchať akýkoľvek príkaz od nejakého cudzinca. Jeden rok, ktorý mi zmenil život... Sedím v koči smerujúcom...ani neviem kam a cítim na sebe temný skúmavý pohľad môjho nového pána. Nie, nie je mojim pánom. Je to len na rok, potom budem opäť pri tom jedinom. Dívam sa z okienka na kraj, ktorým práve prechádzame. ,, Koľko máš rokov?" Je to prvá otázka, ktorú mi od nášho odchodu položil. ,, Šestnásť, vaše lordstvo." Po mojej odpovedi nastane znova ticho a to trvá, pokým koč nezastaví pred obrovským palácom. Vystúpime a predo mnou sa zjaví celý zástup otrokov. Je ich asi desaťkrát viac ako môjho pána. Okolo pásu ma obchytí veľká hrejivá ruku striebornovlasého lorda. Predstaví ma početnej skupinke sluhov a vtiahne dnu. Všetko navôkol je také krásne a veľké, že si pripadám ako v inom svete. Vôbec nepomáha fakt, že siaham lordovi Sylvainovi sotva po plecia. Odrazu ma pustí a so slovami, ktoré patria jednému sluhovi menom William, hovoriace, aby ma umyl a dal mi najesť, odíde po schodoch, kde sa mi z dohľadu stratí. O chvíľu ležím vo veľkej bielej vani a ujedám z podnosu plného chutného jedla. ,, Prosím, poď so mnou, Michael." Do izby vstúpi William a podá mi osušku. Je čas. Hlasno prehltnem vedomý si toho, čo ma prísť. Oblečie ma do čiernej padavej látky a vedie ma cez dlhú chodbu do spálne lorda Sylvaina. Vkročím dnu a snažím sa nevšímať si zvuk zatvárajúcich sa dverí. Porozhliadnem sa okolo seba, no nikde nevidím tie čierne oči. Pohnem sa dopredu s tlčúcim srdcom. Možno...vyľakane nadskočím, keď ma zozadu obchytia silné paže. ,, Pokojne, Michael. Neublížim ti." Pošepká mi temný hlas do ucha. Viem, že mi neublíži. Teda, nie veľmi surovo. Nemôže, pretože mojim skutočným pánom je niekto iný. A on nemá právo pripraviť ma o život, ktorý patrí jedinej osobe. Nemôže ma taktiež pripraviť o žiadne končatiny, či inač zohaviť, no existujú aj iné druhy mučenia, preto sa nedokážem upokojiť. Na krku pocítim jeho pery, jednou rukou mi prechádza po obnaženej pokožke na stehne, pričom ma tou druhou pevne zviera pri sebe. Jeho pery nahradí jazyk, ktorým kľučkuje až k uchu a zanecháva vlhkú cestičku. Potom mi nim prejde po ušnom lalôčiku a nežne sa doň zakusne. Zovriem pery, aby som nevidal žiaden zvuk, no vzápäti to poruším, keď mi rukou nadvihne krátku látku a ľahkými dotykmi obkrúži moje prirodzenie. Prestane, schmatne ma za zápästie a hodí na obrovskú posteľ. Zľaknem sa tou náhlou zmenou z jemnosti na tvrdosť a silne zažmúrim oči pripravujúc sa na bolesť. Nepríde však nič nepríjemné. Ústa pritisne na moje a začne ich pomaly láskať. Hrýzkať, lízať a cmúľať, až potom sa dopracuje do ich vnútra, ktoré obdaruje rovnakou pozornosťou. Bozkáva ma nežne a predsa s neskutočnou dávkou vášne. Na nahej hrudi cítim jeho ruky. Látka, ktorú som mal na sebe mi prekrýva už iba tú najintímnejšiu časť. Prudko sa nadýchnem, keď odo mňa odlepí svoje pery. Zároveň si ústa prekryjem rukou, aby som umlčal zvuky derúce sa mi z vnútra pri rozkoší, ktorá ma zaplaví, pretože sa začal plne venovať mojim tvrdým bradavkám. Prestane a obdaruje ma mľaskavou pusou. Upriem svoj zelený pohľad do jeho, v ktorom sa ho pýtam, prečo je ku mne taký milý. Jeho odpoveď ma načisto omráči. Tou odpoveďou sú jeho ústa na mojom vzrušenom úde. Robí podobné veci, ako som robil ja svojmu pánovi, no oveľa lepšie. Alebo to je možno tým, že ja som to nikdy neokúsil. Vždy som to bol totiž ja, kto poskytoval túto rozkoš jemu. Do pootvorených úst mi strčí dva prsty, pochopím a nasliním mu ich. O chvíľu zmenia otvor. Napnem sa ako luk, keď mi nimi začne rozťahovať zadnú dierku. Jeho ústa sajúce moju slabosť a prsty pohybujúce sa v mojom vnútri ma privádzajú do raja. Prestane s oboma vecami poskytujúcimi mi potešenie, vyzlečie sa a ľahne si na mňa. Nohami sa mu zakváčim okolo pásu. Zabodne do mňa čierne zreničky a ja skameniem. Asi som si príliš dovolil, premknú ma obavy, ale on sa iba usmeje. Rukou zovrie môj zadoček a vnikne. Bol som pripravený, ako ešte nikdy predtým a predsa mi vyhŕkli z očí slzy. Bolí to. Vypĺňa snáď celé moje vnútro. Nehýbe sa, no tlak vo mne nepovoľuje a moje doterajšie potešenie pomaly mizne. ,, Prosím, prestaňte...ste...príliš veľký." ,, Uvoľni sa, Michael. Bude to dobré, len tak nesťahuj svaly." ,, To nejde." Vo vlasoch pocítim jeho ruku a tvár mi obsypáva malinkými božtekmi zmývajúcimi moje slzy. To gesto ma dojme. Netuším prečo je ku mne taký dobrý... Poskytol mi toľko rozkoše a ja mu tú jeho odopriem? Nadýchnem sa a pohnem proti jeho bokom. Takmer pri tom vykríknem, no udržím sa. Stojí nehybne aj naďalej a tak prirazím ešte párkrát, kým to vzdá a nechá sa unášať svojou túžbou. Držím stisnuté zuby, aby zo mňa neunikol bolestný výkrik, ktorý by ho mohol prerušiť, ale v jednej chvíli to nezvládnem. Zastonám, je to však od slasti. Netuším, ako prešla tá bolesť, no je mi to jedno. Pohnem sa proti nemu a nechám sa pohltiť vírom blaženosti. Zarývam nechty do jeho silného chrbta a tisnem sa k nemu, čo najbližšie. Prichádza to. Telo sa napne, chytajú ma kŕče a potom sa ten zdrvujúci tlak uvoľní. Vykríknem a zaplaví ma ten najkrajší pocit, aký som si myslel, že nikdy nezažijem... ,, Tak vidíš, že to šlo." Otvorím oči a zahľadím sa na to nádherné mužné telo ležiace vedľa mňa. Sledujem, ako vezme prameň mojich dlhých červených vlasov do ruky a priloží si ho k ústam. Najprv vdychne ich vôňu a potom ich pobozká. Neviem prečo, no vyvolalo to vo mne rozpaky. Všetko, čo robí vo mne vyvoláva ten bláznivý pocit. ,, Si okúzľujúci, Michael. A aj keď si dosť neskúsený, sex s tebou je úžasný." ,, Neskúsený...?" Udivene vytreštím oči. ,, Hmm, asi ti Rey(meno Michaelovho pána) nevenoval dostatočnú starostlivosť. Ale u mňa..." ,, To nie je pravda. Náhodou som dosť skúsený." Zdvihnem hlas, pretože jeho slová značia, že nie som hodný môjho pána. ,, Upokoj sa. Iba poukazujem na fakt, že si bol úplne vykoľajený, keď som sa s tebou miloval-a vyzeráš tak aj teraz. Preto ma napadlo, že túto stránku nepoznáš až tak dobre. Alebo si taký unesený, pretože to bolo tak neskutočne nádherné?" Zasmeje sa a moja tvár nadobudne rovnaký odtieň, ako farba mojich vlasov. ,, Nie...ja..." ,, Prečo sa červenáš, Michael?" ,, Ja...iba som nikdy nespal s niekym iným, ako mojim pánom." ,, Hmm." Položím si hlavu na mäkký vankúš a vybavím si ten krásny pocit, ktorý som v Sylvainovom náručí po prvý raz prežil. Zasnene si ho premietam stále dokola a tak ani nepostrehnem, že som sa práve nahlas priznal, ako som vďaka nemu dosiahol prvý orgazmus. ,, Čože?" Nechápavo hľadím na striebornovlasého muža, ktorý mi zviera bradu a núti ma hľadieť do jeho čiernych očí. ,, Michael, teraz som tvojim pánom ja a ty ma musíš na slovo poslúchať, rozumieš? Zopakuj, čo si povedal." Až po niekoľkých sekundách, pri ktorých na mňa Sylvain nemo civí mi dôjde, čo som spravil. ,, Nič som nepovedal." Zamračí sa a ja sa pripravujem na možný úder. ,, Teraz chápem prečo si mi pripadal neskúsený. Takže som v tomto smere tvoj prvý. Hmm..." Očerveniem ešte viac a vykríknem ,, Načo sa ma potom pýtate znova to isté, keď ste to jasne počuli?!" ,, Pretože mi to nedáva zmysel, ale na tom nezáleží." Usmeje sa, no potom na mňa prísne pozrie. ,, Michael, zdá sa, že ťa nenaučili ani slušného správania." Vtedy si uvedomím, že to je už po niekoľký raz, čo som na Sylvaina zvýšil hlas. Takto som sa nikdy nechoval. Vždy som poslúchal rozkazy do bodky a správal sa ukážkovo. Predo mnou navyše leží významná osoba a ja- obyčajný otrok- mu tu rebelujem. Naozaj by som si zaslúžil trest. Skloním hlavu a kajúcne sa ospravedlním. Zrak mi padne na jeho dolnú časť, pričom sa ho snažím urýchlene zodvihnúť, po preskúmaní oblasti, ktorá bola pred okamihom mojou súčasťou. Zastaví sa ale na jeho vypracovanom pevnom brušku, kde sa ligocú kvapky môjho uspokojenia. Pohľadom zavadím o ten jeho, ktorý potom uprie na miesto pútajúce moju pozornosť. ,, Prepáčte..." Namiesto jeho hnevu sledujem, ako si prechádza prstom cez tú oblasť a potom ten prst oblizne. Zmyselne sa uškrnnie a zopakuje to, až na menšiu drobnosť, že svoj prst tentoraz vsunie do mojich úst. V jeho pohľade čítam, čo chce a tak mu ho začnem cmúľať, pričom ochutnám sám seba. Vytiahne ho a nahradí svojim jazykom. Jeho ruky sa rozbehnú po mojom tele a ja som unesený v novom tanci plnom vášne... Rok ubehol ako voda. Keď som sem prišiel, pomyslel som si, že to budú najťažšie a najdlhšie dni môjho života, no mýlil som sa. Už v prvú noc mi to bolo jasné. Sylvain bol ohľaduplný, nežný a milý. A za celý ten čas strávený s ním ma nič nepresvedčilo o opaku. Pravdaže mal svoje chyby a bolo ich mnoho. Zásadnou, bola jeho posadnutosť sexom. Perverzák. No nikdy ma nevymenil za niekoho iného. Každú jednu noc(to myslím do písmena) som bol ja jeho milencom, často krát aj ráno, na olovrant, poobede- proste sme sa milovali trištvrtinu času z tohto roka. Bol taktiež dosť arogantný, sebecký, rozmaznaný a... napriek tomu všetkému som sa do neho zamiloval. Pritúlim sa bližšie k telu, z ktorého sála príjemné teplo. Zradil som svojho pána a moje srdce, telo a myseľ patria mužovi s temnými očami. No nemalo to budúcnosť. Moja existencia patrila inému. Zajtra o takomto čase budem opäť s mojim skutočným pánom a Sylvain na mňa určite rýchlo zabudne. Nájde si náhradu do postele a na mňa si ani len nespomenie...ale ja budem už navždy jeho...zanechám tu s ním časť seba... Obaja mlčíme a kráčame do salónu, kde sme sa po prvý raz stretli. Srdce mi vynechá zopár úderov. V hlave sa mi neustále opakuje veta: Toto je koniec. Do očí sa tisnú slzy a ja nemôžem nič robiť. Nemám slobodnú vôľu...takto som nikdy predtým nepremýšľal. Sylvain mi zmenil život a nejde to vrátiť späť. Pre neho to však bola iba hra. ,, Lord Sylvain, rád vás opäť vidím. Michael..." Zdvihnem pohľad k zelenovlasému mužovi, môjmu pánovi. Ten odvráti svoj modrý zrak a vymení si so Sylvainom niekoľko zdvorilostných fráz. Prečo to takto predlžujú? Prečo ma trápia ešte viac? Nechcem ho opustiť. Nechcem sa sem vrátiť. Nemám ale na výber. Bol som narodený ako otrok a jediné slobodné rozhodnutie som už vyplytval. ,, Chcem si ho nechať, Rey." Tá veta sa ozve v miestnosti, ako plesknutie biča a zastaví mi srdce, okolo ktorého sa rozleje nádej. ,, Dohoda bola spečatená. Nie som vám viac nič dlžný." ,, Vymením ho." ,, Nie." ,, Kúpim ho." ,, Nie." Slová sa striedali a určovali jasný smer. Nádej pohasla. Môj pán ma nepustí zo svojich osídiel. ,, Rey, ty sám najlepšie vieš, akú mám moc. Môžem ťa pripraviť o všetko." Môj pán sa zlomyseľne usmeje: ,, O všetko nie. On- ukáže na mňa- bude patriť navždy mne." Prehltnem, keď uvidím temný záblesk v Sylvainových očiach. ,, Michael, rozhodni sa." Šokovane vytreštím oči nad jeho nezmyselnými slovami. Akoby som mohol... ,, Zachádzate priďaleko lord Sylvain. On je mojim otrokom! Nič viac. Nemá žiadne práva. Musí ma iba poslúchať. Vy do nášho vzťahu nemáte právo zasahovať. A teraz odíďte." ,, Michael, vyber si." Obráti svoje čierne zreničky ku mne. Celá moja bytosť kričí, že s nim mám opustiť tento dom, svojho pána, moju minulosť. Túžim sa mu hodiť okolo krku a nechať sa hýčkať jeho bezpečnou náručou, veľkými teplými rukami, no viaže ma osud. Drží ma ďaleko od neho. Núti ma podriadiť sa. Môžem sa azda vzoprieť niečomu takému obrovkému, silnému...? Som schopný pretrhnúť toto neviditeľné puto? Pristúpim k jednej osobe, jedinej osobe, ktorá je mojim svetom...mojim osudom...mojim prekliatím...mojim pánom a stratím svoju dušu...
Komentáře
Přehled komentářů
konečně jsem si našla čas abych si to přečetla a teď lituju, že jsem to neudělala dřív, je to naprosto nádherný, hrozně se těším na druhou část
........
(Iruka sensei tvoje sbí, 4. 4. 2010 19:53)
Tak toto je naúrosto dokonalé!!!
Už se nemůžu dočkat pokračování, tam mě moc dlouho nenapínej :D
.::.
(Arya, 4. 4. 2010 14:58)paaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaani bolo to super :D uzasne fantasticke a chcem pokracko :D co najskor som zvedava koho si vybre :D
=0)
(Teressa, 4. 4. 2010 11:11)wow...boze ten zaver mi trhal dusu...ale fakt...velmi pekne napisane!! uz sa moooc tesim na pokracovanie =) rychlo prosiiim =)
***
(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 11. 4. 2010 11:36)