Shounen-ai

                                          .................Lyra................

    Potichu. Musím byť veľmi potichu...

    Došľaka! Takto na to nedočiahnem. Hodím očkom po Ravenovi a keď sa uistím, že spí pohnem sa vpred. Rozkročím sa medzi jeho telo, pričom sa ho vôbec nedotýkam. To by mi tak chýbalo, aby sa teraz zobudil! Natiahnem ruku k nočnému stolíku, na ktorej je to, čo hľadám. Otvárak na listy. Prečo potrebujem takú somarinu? Všetko to vyplýva z mojej nerozvážnosti a hlúposti, keď som mu pred týždňom dovolil odviesť ma do jeho sídla. Ešte v prvý deň som sa stretol s jeho malou sestrou. Ten prívlastok "malá" si dovoľujem povedať, pretože je o rok mladšia ako ja. Prekvapilo ma poznanie, že Raven má sestru. Nikdy sa o nej nezmienil. Uznávam, nemusí mi hovoriť o svojom súkromí, navyše na to nebol čas...a možno to predsa len spomenul po ceste sem, hmm...tak či tak, musím priznať, že mi pri tom vedomí značne odľahlo. Jeho malá sestra je dokonca úplnym opakom toho diabolského, nevyspytateľného muža ležiaceho predo mnou. Je skutočne milá, aj keď dosť tvrdohlavá. Bol som nadšený ako sa dané okolnosti vyvíjali v môj prospech. Povedal som si, že s nim aspoň nebudem sám. Nemýlil som sa. Teda, nie tak veľmi. Raven často niekam odchádza alebo vybavuje nejaké záležitosti a tak ma zveril do jej opateri. Presnejšie povedané jeho sestrička za mnou neustále sliedi. Aby som však povedal pravdu, nie je mi to proti srsti. Jej naivné a ľahkovážne rečičky padnú vhod niekomu ako ja. Človeku, ktorý nepozná nežné zaobchádzanie a bezstarostný život plný snov a ideálov. Tu však nastáva problém. Keďže so mnou Margaret trávi celé dni s výnimkami niekoľkých hodín, ktoré si ukradne môj vezniteľ, nemám žiadnu príležitosť uniknúť. Pravdaže, mohol by som ju proste niečim klepnúť po hlave a zdrhnúť...ale toho nie som schopný. Získala si moju priazeň. Spoliehal som sa teda, že sa mi podarí utiecť v noci. Raven ma ale vyviedol z omylu- prinútil ma spať s nim v jeho izbe, v jeho posteli! Isteže som proti tomu namietal, bojoval a zúril. Bolo to však na nič. Dokonca som uvažoval, že to poviem jeho sestre. Poviem jej, že je blázon! Ľahko by som sa však mohol zamotať do vlastnej pasce. Som predsa pirát. Netuším, či sa jedného dňa Ravenovi táto hra nezunuje a rozhodne sa správať ako vojak- teda dá ma obesiť. Navyše nemám poňatia, čo jej natáral a je isté, že bude stáť pri ňom ak sa niečo zomelie. Sú predsa súrodenci. Ja by som mal ale najlepšie vedieť, že to nič neznamená. Aby som sa však vrátil k hlavnej pointe, Raven mi samozrejme neveril. Musím uznať, že nie je idiot. A tak mi v noci zavezuje ruky lanom...spolu so svojimi- aby som to upresnil, obaja máme pripútanú jednu ruku o seba! Moje protesty podobajúce sa: ,, Čo ak budem dofrasa potrebovať ísť na toaletu!? Alebo budem hladný? Či dokonca sem prídu zlodeji!?" odbil úsmevom a odpoveďou ako " Stačí, ak ma zobudíš." Prvé tri dni som sa mu chcel pomstiť za jeho správanie. Tak som ho teda budil každú hodinu z nezmyselnými žiadosťami. Keď som videl, že mu to neprekáža, rozhodol som sa ho budiť a nepokúšal sa hľadať ani zbytočné ospravedlnenia. Po týždni ma to prestalo baviť...možno pretože som ten nevyspatý bol nakoniec ja! Už niekoľko nocí som sa presvedčil, že jeho uzly sú dosť pevné, aby som nimi nebol schopný ani len pohnúť. A práve v tejto chvíli sa pokúšam zobrať tu prekliatu vec, ktorá mi dúfam jediná umožní dostať sa z jeho osídiel. Ešte kúsok...a mám to!

    ,, Naozaj pekný pohľad." Zaznie zastretý hlas spodo mňa.

    Po tele mi naskočia zimomriavky dobre si uvedomujúc, že spiaceho nejakú tú dobu iba hral. ,, Dávaj si pozor, aby nebol posledný." Priložím otvárak na listy (v tvare nožíka, ak by niekto nevedel) k jeho tvári a zosadnem vedľa neho.

    Uškrnie sa. ,, Obaja vieme, že to neurobíš, mačiatko."

    Ten úškrn a slová, ktoré mu vychádzajú z úst ma provokujú. Koledujú si o to.,, Nevolaj ma tak! Heh...vidno, že ma dobré nepoznáš." Špička ostria sa dotkne jeho líca a rezne. Rana nie je hlboká a je mi jasné, že po nej nezostane jazva. Nechcem mu ublížiť ani ho znetvoriť, iba potrestať. Malý neškodný, no výstižný čin. Chystám sa odtiahnuť, zadrží ma však jeho dlaň omataná okolo môjho predlaktia. Neprejde ani minúta, kým oľutujem svoju zbrklosť a s menšími obavamy sa dívam do dravo ma prepaľujúcich jasno modrých očí. Tento jediný človek na svete vo mne v jedinej chvíli dokáže vyvolať tak mnoho pocitov...desí ma to.

    ,, Niečo mi dlžíš." Rýchlosťou blesku ma presunie pod seba a pritlačí svoje pery na moje. Nemôžem sa ani len zaprieť rukami do jeho pliec, keďže jedna je v zajatí tej jeho a druhá odpočíva zaťatá a spútaná. Kusne mi do pery a prinúti ma ich tak pootvoriť. Jazykom sa dobýva dnu a láska ich vnútro. Netrvá dlho, kým sa podmaním. Jeho pevné, horúce telo prilepené na mojom, šikovný a rýchly jazyk vo mne rozdúchajú plamene, ktoré sprevádza zrýchlený dych a srdce pokúšajúce sa vyskočiť z hrudníka. Prečo na mňa takto pôsobi? Odtiahne sa a so škodoradosťou pozoruje moje rozpaky. ,, Tento ranný rituál by sme mali opakovať častejšie, čo povieš?"

    ,, Ak ti neprekáža každé ráno krvácať..." Pokúsim sa o úškrn, aby som zakryl svoje obavy a dúfam, že svoje slová neskôr neoľutujem- znova.

    ,, Mal som na mysli preskočiť tú bolestivú časť a zameriať sa len na to potešiteľné, ale možno sa cez to prenesiem, ak mi to môže zaručiť dotyk tvojich hebkých pier."

    Zaprskám a so silou vôle akú som hádam ešte nikdy nemusel vynaložiť si zakusnem do jazyka.

    ,, Hm, kto mlčí ten svedčí. Výborne." Usmeje sa a nahne nado mňa.

    ,, Neopováž sa to urobiť." Začnem metať hlavou na všetky strany a v duchu preklínam toho chlapa, ktorý si v každej situácii nájde odpoveď v jeho prospech. ,, Nevravel si, že to bude len ranný rituál, ktorý máme už dnes za sebou!?"

    ,, V poriadku, počkám si teda do zajtra." S víťaznou tvárou si ľahne vedľa mňa a zatvorí oči. Ten bastard, dostal ma!... Tsk, nemal by ma tak podceňovať.

    Po chvíli ticha zavelím. ,, Rozviaž ma."

    ,, Ešte je priskoro, nerušene spi ďalej."

    ,, Nerušene!? Tvoja spoločnosť mi to nedovoľuje!"

    ,, O, skutočne? Je mi ľúto, že ťa tak rozptyľujem." Hodí po mne očkom s iskrou, ktorá sa k slovu ľúto určite neviaže.

    ,, Len si nefandi." Pootočím sa od neho ako mi to len moja spútaná ruka dovoľuje a prinútim sa neposlúchať zadržiavaný smiech za mojim chrbtom. S myšlienkami, že ja teda určite nebudem hrať ako on píska sa ponáram do ríše snov.

                                  ....................Lyra.....................

     ,, Vskutku nie si žiaden gentlman." Predstierajúc urazenú pýchu Margaret našpúli pery ako dieťa a položí karty bokom. ,, Máš tretie víťazstvo po sebe. To nie je zábava, Lyra."

    ,, Namiesto toho, že sa podľa teba nespravám ako vyumelkovaný panáčik a nedodržiavam slušné dekórum, by ťa viac malo urážať poznanie, že doteraz v tvojej spoločnosti boli iba klamári, ktorý ťa nechali vyhrávať a utvrdzovali v tom, že ti táto hra ide dobre, čo je totálny nezmysel."

    ,, Lyra..." Jemne ma napomenie za moje opovážlivé slová, no potom sa potichu rozosmeje. ,, Ešte nikdy ku mne nebol nikto taký úprimný. Je málo ľudí ako ty, vieš to? Môj brat má naozaj šťastie, že si jeho priateľ."

    ,, Ja a tvoj brat...priatelia?" Takmer sa zadusím kúskom koláča, pri vyslovení tých absurdných slov.

    ,, Iste. Viem, že sa často navzájom doberáte, no to k tomu patrí."

    ,, Až na to, že sa hádame a tie dva pojmy sú odlišné." Zašepkám potichu.

    ,, Povedal si niečo?"

    Zavrtím hlavou, že nie.

    ,, Aby som však pokračovala značí to, že si teraz aj mojim, pravda?" Nežne sa na mňa usmeje a ja ju nedokážem vyviesť z omylu a tak iba prikývnem. Prečo sa cítim vinný, keď pomýšľam na to, že jej v tejto chvíli klamem? Nemám predsa dôvod.

    ,, Výborne. Mám na teba menšiu prosbu ako na priateľa. Povedz, že mi pomôžeš."

    Nadvihnem obočie nad jej spojenými rukami a úpenlivým pohľadom, ktorým ma prebodáva. Ešte nikdy sa takto nesprávala. Čo je to dnes s ňou? ,, O čo ide?"

    ,, Presvedči brata, aby mi dnes dovolil ísť na jeden večierok. Možno nebude súhlasiť, aby som šla sama, no ty by si ma mohol sprevádzať... Potom by to nemal byť problém. Som si istá, že v takomto prípade mi to dovolí."

    Potlačím chuť rozosmiať sa nad jej naivitou. To si nevšimla, že som tu skôr ako väzeň než hosť? Veď sama mu v jeho plánoch takto ma držať pomáha. Zrejme však nevedomky. A tak by to malo ostať. Ako jej mám teda povedať, že so mnou sa jej šance dnešného príjemného večera znižujú na nulu? ,, Nevravel som, že ti pomôžem a ani to nemienim urobiť." Zdvihnem sa z kresla v snahe ukončiť tento márny rozhovor.

    ,, Čože?! Prečo? Veď..."

    ,, Nemám náladu chodiť na bály, ktoré usporadúva banda nafintených pokrytcov." Nehovoriac o tom, že som na nijakom zatiaľ nebol. Ona ale moju minulosť nepozná.

    Zvykla si na môj neotesaný slovník a tak ma už ani nepokarhá. ,, Je to len jeden raz. Lyra prosím."

    Zamračím sa, keď sa postaví predo mňa. Nepozeraj tak. Nemôžem, aj keby som chcel. Raven mi nedovolí opustiť jeho honosné sídlo. Hrozí šanca, žeby som ušiel. A je naozaj veľká. Povedzme si to narovinu, spravil by som to. Nadýchnem sa chystajúc znova odmietnuť jej návrh, keď do miestnosti vojde osoba, ktorá v poslednom období môjho života rozhoduje o každom mojom pohybe. To ma štve. A v izbe sa nájde určite aj ďalší človek, ktorý je odkázaný na rovnaké zaobchádzanie.

    ,, Dúfam, že ste sa celé doobedie dobre zabávali aj bez mojej prítomnosti." S odzbrojujúcim úsmevom k nám prejde Raven a pobozká Margaret na líce, potom uprie pohľad na mňa, pričom ma strasie. V očiach mu jasne čítam, žeby rád niečo podobné zopakoval aj na mne. Nápadne cúvnem, čo v ňom vyvolá tichý smiech, no našťastie si rozmyslí svoje plány. Odfrknem si, čím dám jasne najavo svoje podráždenie. ,, Lepšie to byť ani nemohlo."

    Počujem ako sa tentoraz rozosmiala Margaret. Náhle prestala, keď si zrejme spomenula na rozhovor, ktorý sme ešte pred chvíľou viedli a znova po mne hodila očkom. Záporne pokrútim hlavou, ona ňou naopak pokývka opačným smerom a takto to trvá pár sekúnd, kým nás nezastaví Raven: ,, O čo tu ide?"

    Spamätám sa uhnúc pohľadom pred jeho. Prečo sa díva na mňa? Akoby som ja vymýšľal a mohol za všetko čo sa v tomto dome deje. Pravda je však, že som stále tu a v blízkej budúcnosti to nevyzerá na môj skorý odchod odtiaľ. Veď vďaka nemu si pripadám ako poslušné mačiatko! Prejde niekoľko minút, kým si uvedomí, že zo mňa žiadnu odpoveď nevypáči a prestane ma prepaľovať očami.

    ,, Krajčír tu bude každú chvíľu. Margaret dohliadni na to, aby mal Lyra vhodné oblečenie na dnešný večer. Všetci traja ideme na slávnosť u Lookwodovcov."

    ,, Prečo by som dočerta išiel na..." Moje prekvapenie a následné protesty preruší Margaret, ktorá sa na mňa nadšene vrhne a tiahne ma von z miestnosti.

    ,, Nemaj obavy. O všetko sa postarám, braček."

    ,, Čo to ma znamenať?"

    ,, To je ten večierok , o ktorom som ti rozprávala. Neviem prečo tam brat chce ísť, ale toto je dobrá príležitosť. Nikdy nechodí na takéto podujatia. Je to zázrak. Osud."

    Nadvihnem obočie v snahe pochopiť aspoň trocha zmyslu jej slov, no nepomôže to. Asi sa zbláznila. Nečudo. Na to som mohol prísť aj skôr. V tejto rodine sú sami blázni...ktorý ma sťahujú stále hlbšie a hlbšie do priepasti.

                                     ...................Raven.................

    ,, Lyra, nepokúšaj sa újsť."

    Zahreší a pridá do kroku. ,, Nechystám sa zdrhnúť! Iba potrebujem vzduch."

    ,, V tom prípade ti moja spoločnosť nebude prekážať, však?"

    ,, Aj keby som tvrdil opak, urobíš si po svojom. Načo tá otázka?!"

    Uchechtnem sa nad jeho správnym konštantovaním a chvejúcim sa hlasom od hnevu. Zrejme nie je veľmi nadšený, že som ho dotiahol na túto hlúpu maškarádu a navyše mu celý čas stojím po boku, kým vybavujem nejaké obchodné záležitosti. A som si vedomí, že incident spred okamihu ho dožral úplne, keď ma jeden známy- zasa taký známy nie je- začudovane zastavil a spýtal sa kedy som si stihol urobiť syna. Lyrova tvár zčervenela a takmer by sa bol rovno vrhol na toho chudáka, keby som ho už neťahal opačným smerom. Nepomohol mu ani menší cirkus čo sa pokúšal vyvolať, aby odlákal moju pozornosť. No nebol to zlý pokus. Tak ako žiadny z tých tisícok, ktoré už stihol vyskúšať. A niektoré skutočne stoja za to vidieť ich. Moje mačiatko má bujnú fantáziu a taktiež zmysel pre humor. Preto ho nespúšťam z očí ani na sekundu. Už tak dosť riskujem, že som ho vôbec zobral von a rovno do spoločnosti. Musím sa s nim však postupne posúvať vpred. Tých desať dni, čo žije pod mojou strechou bolo dosť pestrých, pre neho aj dosť mučivých, no mám dojem, že pomaly krotne. Takto presne som to chcel, ale čas beží a ja začínam ľutovať, že som si zvolil zdĺhavejšiu cestu ako si ho získať. Mám chuť sa na neho vrhnuť tu a teraz. Usmejem sa pri tej myšlienke. Akoby asi zareagoval, keby som to skúsil?

    ,, Ako dlho ma takto mieniš stážiť?" Ozve sa blonďavý chlapček a preruší tým moje úvahy.

    ,, To záleží na tebe."

    Prudko sa otočí. ,, Ak by bolo po mojom tak som späť v Portsmouth a v tejto chvíli možno bližšie k svojmu cielu. Tak to však nie je. Namiesto toho som na blbej slávnosti, prenasledovaný šialencom a navyše..."

    ,, Hm, povedz mi niečo o tvojom pláne, ktorý chceš tak všemožne dosiahnuť." Viem, že ma Lyra svoju minulosť, ktorú som ešte presne nerozlúskol. On mi nechce nič prezradiť- to mi samozrejme neuľahčuje prácu, ale náš posledný rozhovor ma utvrdil v tom, že to ona a nejaký muž- môžem sa však iba domnievať kto- ho pútajú a riadia jeho budúcnosť.

    ,, Takže, ak ti to poviem dovolíš mi odísť?"

    ,, Nie. Ale môžeš to skúsiť, mačiatko."

    Zaprská nad oslovením, ktoré som použil a nadurdene vpochoduje späť do haly. Prečo je taký zbrklý? Vzdychnem si, no pomyslím na to, že presne takýto sa mi páči. Každopádne je po našej malej intímnej prechádzke a mne nezostáva iné len z neho naďalej nespúštať oči.

.........................................................................................................................................

    Stále nemôžem uveriť tomu, čo som dnes večer videl. Bola to iba chvíľka, preto sa mi to možno iba zdalo...nie. To nebol preľud. Bol to on. Stačil mi jediný pohľad do tých jeho očí, aby som to vedel.